Ešte si sa nescvokla?!

Ešte nie, no ten tam hore sa fakt snaží.
Včera na mňa brutálne udrelo PMS. Ako mávnutím čarovnej paličky sa zo mňa stala chodiaca kôpka nešťastia. Aj Nemec si všimol môj nešťastný výraz. Zbožňujem ten čas, keď sa zo mňa stane kus hovna, ktoré chce umrieť lebo nervozita a nepríjemné pocity sa nedajú zniesť.
Zábava musí gradovať a aj gradovala. Nežnej som našla na viečku pricucnutého zmrda. Nikto mi nebude cucať psa! Chudinka jančila, keď som ho vyberala. Tiež by som jančila, keby mi niekto ťahal viečko. S úškrnom som zmrda upálila, na Nežnej sa kŕmiť nebude.
Necelú polhodinu po upaľovaní prišiel prvý poplach, kakacia pohroma. Spať som šla až o štvrtej ráno a pred siedmou už sme boli vonku. Takže spánok na etapy a tri hodiny k dobru, kým sa črevá opäť pohli. K tomu neustále umývanie okakaného pozadia z čoho Nežná nadšená nebola.
Aby mi nebolo málo, tak sa objavila bolesť hlavy a neustály pocit zimy. Vďaka hormóny, práve teraz sa to perfektne hodí!

Je mi na kokot...