A A A

Amorfný Ambivalentný Aspik

Takto by som sa opísala troma slovami a k tomu by mi ladilo klišé v podobe troch A. Akurát to neviem sformulovať v ženskom rode lebo aspička sa mi fakt, veľmi, mocno nepáči. Snáď nemusím vysvetľovať prečo... Nevadí, na internete si aj tak často myslia, že som pošahaný muž vydávajúci sa za ženu.
Neviem, čo iné ako Aspik by som mohla byť. Niektorí o tom pochybujú a mám sa ozvať až to budem mať oficiálne. Raz určite, no najprv musím prežiť toto podivné obdobie. Sama som zvedavá, či je diagnóza PAS(porucha autistického spektra) správna.

Pokračovanie lebo sa mi včera už nechcelo...

Nikdy som nikde nezapadala. Nie žeby som nechcela ale prílišná odlišnosť robí svoje. Nedá sa zamaskovať ani poprieť. Je a hotovo.
Občas to bolí, keď na mňa doľahne vedomie, že mnoho vecí, ktoré sú pre ostatných normálne, nikdy nezažijem. Pripité skupinky počas večera sú vždy nepríjemnou pripomienkou. Nájsť už len jedného človeka s ktorým by som bola kompatibilná je ťažké. Väčšina ľudí je vzdialená na svetelné roky, skôr nájdem spoločnú reč s mŕtvolou. Mať skupinu kamarátov z viac ako troch členov, ktorí spoločne niečo podniknú patrí do kategórie sci-fi.
Ľudia sa usádzajú, robia deti a ja na to pozerám svojim nechápavým výrazom. Mať deti by bola fatálna chyba a rodina sa tak stáva len slovom zo slovníka, ktoré mi nič nehovorí.

Miesto toho mám nekonečno...