Myšlienkové more

Pivo dopité a s ním prichádzajú aj zástupy myšlienok. Celý deň ma žerie zlá nálada a fakt, že nie som vo svojej koži. Nepomohol ani pofidérny spánok na gauči, prechádzka nepriniesla žiadne zlepšenie a ani po jedle sa neobjavila úľava.
Vyčerpanie by som mohla rozdávať po fúrikoch a aj tak by mi ho ostalo ešte veľa. Dochádzajú mi sily a moje myšlienky sa stáčajú smerom, ktorý nie je pekný. Keby niečo, tak poprosím spopolniť a vysypať. Odložiť zvyšky zo mňa medzi cudzích ľudí na patetické miesto by bol akt čírej nenávisti. To by som si dala námahu strašiť...
Je mi akosi smutno. Najradšej by som sa odložila na dno sprchového kúta a aspoň pol hodinu tam sedela.

Vždy keď napíšem pár riadkov, tak sa to vo mne zasekne a mne sa kopí hromada rozpísaných grcaníc. Poprípade ma vyruší niečo neodkladné ako napr. Nežná s potrebou kakať. So zatemnenou mysľou je ťažké udržať pozornosť a dosť zo seba aspoň niečo. Rozhovory viaznu ešte viac ako myšlienky.
A predsa sa ako bumerang vraciam do svojho rovnovážneho bodu. Síce unavená a smutná ale vnútrom sa aj napriek tomu rozlieva ten zvláštny, neuchopiteľný pokoj. Počľapkám sa v bahne mizérie, dusím sa, keď sa mi nedarí vynoriť a potom vytúžený nádych.
Sotva zrátam koľkokrát som to chcela vzdať, koľkokrát som balansovala na hrane.
Vzdať sa je ťažšie ako sa ti zdá.

No a dnes opäť známa skladba. Sotva 6 hodín spánku a k tomu bolesť hlavy. Dokonalá kombinácia aby sa človek cítil "skvelo".