Výbuchy vesmírov v hlave

Nenaplnené túžby sa prevaľujú zo strany na stranu. Pripomínajú rozbúrené more, ktoré sa snaží pokoriť pevninu. Náraz roztúžených vĺn za nárazom, skaly sa pomaly obrusujú a ostré hrany miznú v hlbinách. Stačí privrieť oči a zo šumenia mora sa začnú ozývať vzdychy.
Šťastie, že ich nevidieť. Túžby a chute z ktorých by sa jeden červenal.
Výbuchy vesmírov v hlave pri každom dotyku. Byť zas maličká a krehká pod teplými mužskými rukami. Nechať na podlahe spolu s oblečením aj všetky masky a nahá sa schovať do dimenzie, kde minulosť ani budúcnosť neexistuje.