Názvy sú nepodstatné, rovnako ako slnečné okuliare v tme

Objavuješ sa tu častejšie ako ja. Zaujímalo by ma, čo tu hľadáš. Posledné mesiace tu nie je nič iné, len posmrkávanie tragéda.
Nie je to tvár, ktorú by som ti chcela ukázať. Unavená a vo vnútri tlejúce zvyšky toho, čo bol kedysi dávno oheň.
Radšej by som ti ukázala ako to vyzerá, keď vo mne horí oheň. Keď môžeš cítiť ako sa ťa dotýka žiara.
Chýbam sama sebe. Nemám síl skrývať svoju slabosť, vlastne na tom nevidím nič zlé. Nie som superhrdina z komixu aj keď peklo poznám.
Nevadí, za čas sa tomu všetkému budem smiať s pohárom studeného piva v ruke.

Komplexné klbko chobotín. 

Quarterlife crisis pomotaná so zistením, že som (asi) autista. Zomierajúci pes, vzťah na zabitie, démon v podobe rodiny.

Vymenované takto v rade to už srandovne neznie. Asi mám dôvod byť unavená...

Kto nebol nikdy v živote stratený nech zdvihne ruku.. naj viem, ktorým smerom mám hádzať ostré predmety.