Nemám emočný rozsah ako čajová lyžička

Zaliezla som do sprchy, kde som sa nedokázala rozhodnúť. Raz bola voda príliš studená, potom zas vriaca. Môj krvný tlak skákal podľa teploty vody ako cvičený cirkusový poník.
Pohľad sa mi tupo rozpleskol na bielych kachličkách, okolitý svet prestal existovať a slzy sa miešali s vodou. Špára medzi kachličkami sa stala prístavom pre unavené oči.
Plakala som v sprche s vedomím, že som tragéd... Dnes extra špeciál tragéd.
Má narodeniny a ja by som si viac ako inokedy želala byť na inom mieste. Nebyť sama, dať si pohár vína, piva či niečoho tvršieho hoci nepijem. Zagratulovať od srdca a pripojiť veľký úsmev a objatie.
Utiekla som do sprchy aby nebolo vidieť môj smútok. Nechala som ho plynúť a miešať sa s vodou, nemá zmysel brániť pocitom.
Pomedzi to som sa smiala. Moje utrpenie mi prišlo smiešne. Malé, malicherné a nezmyselné.
Nemám emočný rozsah ako čajová lyžička, dokážem plakať aj sa úprimne smiať. Vychutnávať si až do dna horkosť bolesti a zároveň sa smiať z jej pominuteľnosti.
Nie je tragédia to, čo sa nám stane ale naša reakcia na to. Ja sa dokážem rozštiepiť a vidieť situáciu z dvoch protistojných uhlov.

Smejem sa vlastnému nešťastiu

V kuchyni som vyhrabala zvyšok Wild Turkey, dosť na jedného panáka ale mne viac netreba. Virtuálne sme si štrgli s Tichou Vodou. Už je to minimálne pol roka, čo som nemala tvrdý alkohol. Dnes jebem na všetkých a všetko, chcem si vychutnať moment bytia. 

Vieš čo je tragédia? Že sa mi niečo dostalo pod klávesnicu Y, kladie odpor ako panna cez svadobnú noc.

Jediná vec, ktorá ma desí je otázka aká budem až skončí táto kapitola. Žiadne utrpenie netrvá večne, za mrakmi je vždy slnko, ktoré nakoniec vykukne. Ťažko sa mi to priznáva ale svojim spôsobom si celú situáciu vychutnávam. 

Doloristka