Mrzačenie

Kňučím na gauči.
Podarilo sa mi zoznámiť nohu s ostrým rohom stola. Silné zoznámenie až mám tesne nad kolenom dieru v tvare hviezdičky. Zalepila som ju náplasťou lebo pri každom pokuse ohnúť koleno sa otvára na novo. To by mi nevadilo ale ten hematóm v okolí rany skurvene bolí pri každom pohybe.
Škintám.
Obuť si ponožku je rýdze utrpenie. Ešte horšie to bolo počas venčenia, keď som škintala vedľa Nežnej a okoloidúci pán na bicykli zvažoval či zastaviť. Jeho zdesený výraz hovoril za všetko- musela som vyzerať strašne. Silou myšlienok som ho postrkovala ďalej, posledné čo by som potrebovala je odpovedať, či som v poriadku a že nepotrebujem pomoc.
Bojím sa pozrieť ako to vyzerá. Jediné šťastie, že si ten úder odsralo mäkké tkanivo. Byť to koleno, tak som v nemocnici.
Perfektný deň.
Aby mi nebolo málo, tak sa mi zdal debilný sen, ktorý ma rozladil. Odprisahala by som, že sa mi v jednej časti snívalo, že sneží. Aké bolo moje prekvapenie, keď som vstala a uvedomila si, že za oknom padajú biele hovná.
Schovajte ma niekam...