Viem, že nič neviem

Nechce sa mi rátať kedy bol naposledy v sprche. Viac ako tri dni a špinavé ponožky na stole. V zadu na hlave má (tragi)komický chuchvalec vlasov. Musím zadržiavať smiech vždy, keď sa pozriem.

Medzi riadkami sa priznal, že je posadnutý programovaním a svojou prítomnosťou ho ruším. Obťažuje ho, keď si vypýtam objatie a tým ho vyruším z myšlienkových pochodov.

Úžasné!

Po tom snáď túži každý...

Jazva na prste sa po rokoch prebrala k životu a bolí. Zabudla som, že ju mám.

Ale mám a dnes je ako stovka triesok v poškodenom tkanive.

Textové zvratky.

Plávajú si s prúdom myšlienok a predstáv.

Prapodivné situácie, lebo nie sme normálni. Ešte niečo cítim, tak nemôžem byť mŕtva.

Všetci niečo hľadáme. Občas v cudzích posteliach...

Pýta sa ma, čo je zmyslom života a ja neviem odpovedať. Pijem kávu, som.

Prečo sa majú hlupáci dobre? Prečo je charakter prežitok doby?

Radšej sa nepýtam.

Dala by som si whisky.