Nočné mesto

Včera v noci sme sa s Nežnou neochotne vybrali vyvenčiť. Teplota okolo nuly, vlhkosť vo vzduchu aj na zemi. Kombinácia chladu a vlhkosti sa zahryzáva do kostí, typická zima v Brémach.
Ulice a uličky zívali prázdnotou, len z diaľky sa niesol zvuk áut. Ďalšia ponurá noc, keď sa každý radšej schová do tepla.
Na tisícinu sekundy mnou prebehla panika, keď na nás "zaútočila príšera". Vlastne to nebola príšera ale nádherná sova, ktorá preletela tesne nad nami. Nečakane vyletela zo stromov a preverila moje reflexy. Vyzerala ako plamienka driemavá aj keď v tej rýchlosti a tme to amatér ako ja sotva rozozná. Prekvapilo ma, že ju nebolo počuť.
Tichý a nenápadný strážca noci.
Potešilo ma to. Fascinuje ma ako si príroda dokáže nájsť cestu aj v meste. Doma na Slovensku som mala odsledované, že sa okolo druhej až tretej ráno objaví kuna. Vedela som aj o líške, ktorá sa občas ukázala. Nie raz som si skoro ofarbila textil, keď ma vystrašil ježko. Také malé čudo s pichliačmi a ja som už očakávala odporného úchyla či vraha. Pískanie hladných sovičiek mi vždy pripadalo ako neoddeliteľná súčasť teplých nocí. A to všetko na sídlisku z ktorého to bolo do centra pešibusom 20 minút....
Rada pozorujem zvieratká a je jedno, či je to mravec, ktorý ťahá obrovského chrobáka alebo drozdia matka brániaca svoje mladé. Ak Boh stvoril človeka k obrazu svojmu, tak sú zvieratá dokonalým stelesnením jeho vnútra. Je v nich čosi zvláštne, majú niečo, čo ľuďom chýba.
Čisté duše...