Grcám text
Dnes je jeden z tých extrémne sychravých dní, ladený v sivých farbách a zvláštnych pocitoch. Kto by sa túlal upršanými nedeľnými ulicami?
Má svoje čaro prechádzať sa spustnutými ulicami a sledovať svetlá v oknách a malé záblesky cudzích životov.
Predierala som sa nevľúdnym počasím ťahala za sebou jedného nešťastného tvora. Dážď je dostatočný dôvod na urýchlenie potrieb. Hlavne keď ste uhundraná stará psia duša, ktorá má rada svoje pohodlie.
Spolu to zvládame...
Prekvapuje ma, že som schopná písať. Nepremýšľam nad tým a proste píšem. Nechce sa mi to zadržiavať.
Užívam si žravku, mám zásoby chutných vecí a radosť z chutí.
Stavy, keď je biela stena tou najzaujímavejšou vecou vo vesmíre a do toho hudba, ktorá sadne a rezonuje.
V mobile mi vzniká zbierka nepublikovateľných diel. Príliš erotické na to, aby som sa k ním hlásila. Raz za X mesiacov mi prepne a ja vytvorím čosi, čo je amorfné rovnako ako ja. Páči sa mi to.
Ak som si dovolila vziať notebook na gauč, tak mám roztiahnúť nohy aby sa mohla odložiť.
Teraz okusuje slona. Mám na gauči safari z plyšákov. Ojedinele je gauč operačná sála, kde doktorka Nežná vykonáva amputáciu oka. Toľko bezočivých plyšákov na jednom mieste...
Proste je v poriadku si upraviť svet podľa seba a odkusnúť každému plyšákovi jedno oko. Nadstavbou je odkusnúť aj jedno ucho.
Niektoré veci zo psieho sveta mi budú navždy záhadou.
Sme si tragicky podobné. V kontexte toho, že kopírujem okolie, ma vychoval pes. Obe sa tvárime rovnako vydesene, keď sa niekto pokúša nadviazať kontakt. Vyberáme si, ku komu sa priblížime. Väčšinu času vo svojej introvertnej ulite.
Ľudia naokolo prežívajú rozklad vzťahu viac ako ja. Buď mi niečo nedochádza alebo som príliš logická.
Život sa nedá brať vážne, je to prevít.
Má svoje čaro prechádzať sa spustnutými ulicami a sledovať svetlá v oknách a malé záblesky cudzích životov.
Predierala som sa nevľúdnym počasím ťahala za sebou jedného nešťastného tvora. Dážď je dostatočný dôvod na urýchlenie potrieb. Hlavne keď ste uhundraná stará psia duša, ktorá má rada svoje pohodlie.
Spolu to zvládame...
Prekvapuje ma, že som schopná písať. Nepremýšľam nad tým a proste píšem. Nechce sa mi to zadržiavať.
Užívam si žravku, mám zásoby chutných vecí a radosť z chutí.
Stavy, keď je biela stena tou najzaujímavejšou vecou vo vesmíre a do toho hudba, ktorá sadne a rezonuje.
V mobile mi vzniká zbierka nepublikovateľných diel. Príliš erotické na to, aby som sa k ním hlásila. Raz za X mesiacov mi prepne a ja vytvorím čosi, čo je amorfné rovnako ako ja. Páči sa mi to.
Ak som si dovolila vziať notebook na gauč, tak mám roztiahnúť nohy aby sa mohla odložiť.
Teraz okusuje slona. Mám na gauči safari z plyšákov. Ojedinele je gauč operačná sála, kde doktorka Nežná vykonáva amputáciu oka. Toľko bezočivých plyšákov na jednom mieste...
Proste je v poriadku si upraviť svet podľa seba a odkusnúť každému plyšákovi jedno oko. Nadstavbou je odkusnúť aj jedno ucho.
Niektoré veci zo psieho sveta mi budú navždy záhadou.
Sme si tragicky podobné. V kontexte toho, že kopírujem okolie, ma vychoval pes. Obe sa tvárime rovnako vydesene, keď sa niekto pokúša nadviazať kontakt. Vyberáme si, ku komu sa priblížime. Väčšinu času vo svojej introvertnej ulite.
Ľudia naokolo prežívajú rozklad vzťahu viac ako ja. Buď mi niečo nedochádza alebo som príliš logická.
Život sa nedá brať vážne, je to prevít.
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala