Duchové chodí ve sklepě nazí

duchové chodí ve sklepě nazí

straší mě

duchové chodí ve sklepě nazí

straší mě, jak sem malý, jak sem malý

duchové chodí ve sklepě nazí

straší mě, jak sem malý,

jak sem malý kluk ve sklepě straší

Ostalo mi nepríjemne. Niekedy si želám necítiť. Nepočuť praskanie kostí, keď si život vybíja hnev. Ten strašný zvuk počuť len v tichu.

Tí čo skutočne trpia nevydajú jediné zastonanie. V tichu zápasia s tým najhorším z Pekla.

Tí, čo kvičia, kvičia o pozornosť.

Niekedy pochybujem o zmysle života, popieram jeho cenu. A nepomáha mi sledovať podobných ako tancujú na tenkej čiare.

Bolestne logický myšlienkový pochod...

Potom dostanem veľmi kvalitný kompliment, ktorý mi pripomenie aký divný je život. Cítim sa stratená v chaose, kde nič nie je nemožné. Výstrely na protichodné situácie.

Neviem čo si myslieť, čo cítiť, čo hovoriť. Tak nemyslím, cítim všetko a mlčím.