Balada o Slnku

Mám chuť pozerať do blba a túlať sa vnútorným svetom. Ďalší deň ponorený do sivých farieb, slnko sa stalo nedostatkovým tovarom a citeľne chýba.
Je stále tam, nad vecou...
Život dospeláka prináša zvláštne potešenia. Ako keď vám namontujú nový radiátor v kúpeľni a vedúci zájazdu dajú opraviť kotol na ústredné, ktorý zas bežal na polovičný výkon. To máte zrazu saunu v kúpeľni a radosť väčšiu než keď decko dostane vysnívanú hračku.
Také drobnosti, pierka z krídiel pegasov.

Som tak zvláštne rozpoltená počas prežívania. Keď sa niečo stane, tak nastane erupcia pocitov a emócií. Sila, ktorá trhá skaly a ženie sa na povrch.
Tu vždy naráža na oceán, ktorý rýchlo upokojí splašené horniny a navráti ich do rovnovážneho bodu. Studené vody pokoja sa s hlasným syčaním menia na husté oblaky pary, keď odnášajú žiar z maličkých sŕdc.
Nakoniec všetko vyhasne a ponorí sa do nekonečného oceánu.
Občas je to otravné a občas by som chcela nemať tak komplexné vnútro a vnímanie.
Vo svete, kde sa očakávajú konflikty je divné zaujímať neutrálny postoj. Sú veci, ktoré sa nedajú zaškatuľkovať, onálepkovať či zatriediť. Jednoducho sú svojim jedinečným spôsobom.

Mať za kamarátov chlapov je záruka zábavy a odumretých neurónov.

irituje má každá blbosť ...

Do toho stojka v nohaviciach o ktorú sa až do večera nemôžem postarať

by Tichá Voda

A nemiluj ho za úprimnosť... Taký človek je dar od boha, hoci by som ho občas najradšej prišliapla jak hada. Pomáha mi byť lepšou a má pochopenie pre môj svet a blbé nápady.

Našli sme sa medzi 7,5 miliardami ľudov...