Huňatá pijavička

Včera bol krásny slnečný deň, ktorý by bola škoda nevyužiť. Tak sme sa vybrali na prechádzku s teniskou skrytou vo vrecku.
Na nábreží som ju vytiahla a vyčarovala úsmev na psej tvári. Užívali sme si spoločné chvíle a nezastavil nás ani chlad. Nežná sa vybehala, vyváľala v blate a ja som na chvíľu zabudla na svoju neznesiteľnú náladu.
Milo ma prekvapila množstvom energie aj napriek jej stavu. Aktívna seniorka.
Rátala som so škodami.
Naivne som si myslela, že po vybehaní a okúpaní budem mať na chvíľu pokoj. Normálne prvých 5 minút pobehuje splašene po byte a utiera sa do všetkého, potom niekde zalezie, začne sa stajlovať a zaspí.
Tentokrát to samozrejme neplatilo a ona mi pila krv aj dve hodiny po príchode domov. Umlčala som ju až skorou večerou, po ktorej na chvíľu vytuhla. Potom som ju mala opäť prisatú
Aspoň je neuveriteľne hebká, radosť sa jej dotýkať. Dôkaz, že Creator si holduje v krásnych veciach...

Dnes som úplne bez energie, vygrcaná rezanka. Predstava, že strávim približne 7 rokov v tomto stave, nie je veľmi príjemná. Keby sa tomu aspoň dalo brániť...
Podstupovať každý mesiac bolestivú transformáciu, vie byť pekne otravné. Nútená prestávka na to byť slabou a bezbrannou. Potom ma dorazí chlap, ktorý sa vyberie do obchodu, kde zafungujú podvedomé procesy a on donesie žrádlo, ktoré dokonale utíši zdivelé časti. Sama by som si tak dobre nevybrala.
To už zadržiavam slzy, lebo môjmu mozgu to baví z koktejlu hormónov. Lupa na pocity a prežívanie, všetko je mnohonásobne intenzívnejšie.
Snažím sa to stáčať do role zbitého šteniatka. Kňučím, schovávam sa do klbka a vzbudzujem ochraniteľské sklony.
Nie je to zámer. Najlepšie to zvládam, keď som zalezená sama v sebe, viesť vojny v tichosti aj keď mi občas ujde.
Už sa teším na to, keď to budem opäť ja.
Neobmedzená...