Život visí na vlásku, vyprchává z žil. Osud klade otázku, co je vlastně cíl

Prestalo pršať, možnosť vytiahnúť Nežnú na prechádzku a prevetrať si hlavu. Studený vzduch príjemné chladil opuchnutú peru.
Pocity sa splašili ale nevymkli kontrole. Vzpieranie, či vyhadzovanie nohami, mrzuté dupanie kopytami. Kým sú v záprahu, niet sa čoho báť. Pár švihnutí bičom ich vyprovokuje k pohybu a pohyb im navráti chladnú hlavu.
Sú nelogické, silné a poznajú viac, než sa zdá.
Keď sa zem otáča hore nohami potrebujú pevnú a rozumnú ruku. Trvalo to tisícky myšlienok, kým sme sa naučili spolupracovať. Veľakrát ma rozdupali a pohrýzli. Mrchavé potvory. Útočili, keď som sa nemohla brániť, zameriavali sa na najcitlivejšie miesta.
Dnes si vypýtali svoje uvoľnenie nahromadeného tlaku, nestratili však hlavu. Z hĺbky vytiahli nekonečný pokoj.
Mám v hrudi nekonečno. Som stabilná.
Všetko je tak ako má byť.