Až raz budem Pani

Nechcem si predstaviť život bez neho, stal sa súčasťou mňa a je mi všetkým. Milovaný Nemec.
Všetky tie pocity sú tak zvláštne, nikdy som niečo také necítila. Každým dňom ho milujem viac a viac. Akoby neexistovala hranica aká veľká dokáže byť Láska. Rozpína sa v mojom vnútri a pohlcuje ma. Nemám dôvod sa brániť, je to príjemné a dáva to dňom neopísateľné čaro.
Pokojná Láska, ktorá hojí staré rany a necháva rásť trávu tam, kde bola dlho len pustatina.
Byť po mojom tak to doprajem každému na svete.

Nech hľadám akékoľvek slová, nedokážem vystihnúť podstatu. Nedá sa to opísať ani nakresliť. Proste to je a hotovo. Žiadne doplňujúce definície či poučky. Dá sa to len zažiť a žiť tým.
Ak toto nie je skutočná láska tak potom žiadnu inú nechcem!

Nikdy som nechcela svadbu. Nedokázala som si to predstaviť, no pri ňom sa to akosi zvrtlo o 180°. Chcem byť jeho ženou až do skonania sveta. Robiť si navzájom radosť, starať sa jeden o druhého, strácať sa v rozhovoroch na celé hodiny, stvárať bláznovstvá a bojovať s výzvami. Učiť sa spolu žiť a existovať, pestovať to zvláštne puto medzi nami, budovať vzťah a zbavovať sa prebytočných častí ega.
Nie som optimista. Viem, že sa veci môžu pokaziť, život je už raz taký.
Som realista, ten jediný verí na zázraky. Prešla som dlhú cestu aby som sa ho mohla objať a pozrieť sa mu do očí. Nehodlám to vzdať. Kvôli nemu som šla ďalej ako na koniec svojho sveta, šla som až za.

Raz až vybavíme všetky dementné papiere sa staneme Pánom a Paní. Povieme svetu, že to spolu myslíme smrteľne vážne.
Raz až sa stanem jeho manželkou, sa zbavím odporného priezviska po mojom tyranskom fotrovi. Získam krásne krátke priezvisko a dokonca bez -ová na konci.
Nové meno, ktoré zadefinuje kým som.
Už aby sa to stalo...