Tancuj Hrobárka, Tancuj!

Ale všetko je ináč, čo pravdivé sa javí!

V tranze znejú tóny šťavnato. Radosť absorbovať. Hudba je pravdepodobne najvernejším zobrazovacím prostriedkom vnútorného sveta. Hudbou sa dá vyjadriť čokoľvek, neexistujú hranice. Z času na čas dobre padne strašne hlboký song. Ako ten, čo mi práve trhá dušu. Mňamka
Mám rada takéto citové lavíny.
Asi takovej pocit jako je bodnutí nože... Raz sa mi snívalo, že má bodli a ja som dostala pneumotorax. Dosť blbý pocit nemôcť sa nadýchnuť. Bohate mi stačila verzia zo sna aby mi bolo jasné, že to zažiť nechcem.
Ale aspoň sa mi už nesníva o šoférovaní a mŕtvolách. Voľakedy používalo moje podvedomie kone vo snoch aby ma utešilo.
V puberte boli dni, keď som sa ráno zobudila a duša mi nepasovala do tela. Ukrutná bolesť z oddelenia duše od tela a následne neúspešne pokusy dať to zas do poriadku. Neostávalo nič iné len pretrpieť do večera. Podľa možností sa ničoho nechytať a len dýchať.
Niečo podobné zažívam pri opici. Vtedy bytie strašne bolí. Hlava nepríjemne prázdna a dorasované telo.
Pristihla som sa pri tom, že mám ľahký odpor k opíjaniu. Po novom so dám jedno malé pivo a OK Bye. Pijem pre potešenie z chuti. A to sme sa rok dozadu doma ožierali cez víkendy ako hovädá... 😂 Život má svoje cesty...
Ak zavrieme všetky oči a veľmi uberieme z podobnosti, tak som zistila, že môj Nemec vyzerá ako Manu Chao. Spomínam to pre to, lebo raz dávo pradávno som zo srandy prehlásila, že chcem chlapa ako Manu Chao.
Nemala by som tak provokovať Vesmír... ╮(╯▽╰)╭