Ďaleko od ľudí

Na to aby som bola ďaleko od ľudí mi stačí ponoriť sa do seba. Ľudia sa stávajú viac a viac neželaným. Vyhýbam sa kontaktu ako sa dá, len to najnutnejšie a hlboké ticho.
Chodiace kulisy, bez ktorých by bola realita len prázdne miesto. Hľadala som hĺbky ale našla som len plytčiny a zničené svety. Vyhýbam sa normálnym, nemajú mi čo ponúknuť. Nad hlúposťou a nevyrovnanosťou sa len pousmejem a z ďaleka ju obídem. Nechcem mať nič spoločné s ľuďmi z ktorých smrdí jednoduchosť.
Cítila som sa osamelá, no v nestráženom momente sa to zmenilo v potešenie. Stáva sa zo mňa utajený vesmír, asociál. Izolujem sa a málo by mi to variť. Nevadí, moje vnímanie je citlivejšie. Drobnosti a nepatrnosti sa stávajú viditeľnými oveľa viac...

Nie som viac opustená, mám samú seba.