Volej k nebi přání a všechno bude k mání

Je to jak nic, to totiž neváží víc

Vždy som závidela ľuďom, ktorí našli svoju záľubu, hobby či ako nazvať vec či činnosť, ktorá ich baví. Samozrejme "závidela" v tom lepšom význame.
Plantám sa životom už nejaký ten piatok a stále som nenašla to svoje. Motám sa hore dole, krížom krážom, pozerám sa pod kamene, hľadám na dne jazier a stále nič. Aj ja by som chcela mať niečo, čo by spôsobovalo príjemnú srdcovú arytmiu.
Niekto rád pečie, iný bicykluje a ďalší sa našiel v jazyku. Potom som tu ja a veľký otáznik. Okrem textových zvratkov a Nežnej nič nemám. Nežná je skôr súčasť mňa ako kynologická hobby. Ona to sabotuje už len tým, že má povahu väčšiu ako telo. Takže je vychovaná ale o cvičení nemôže byť reč. Textové splodiny svojej mysle dolujem pravidelne ale sú to surové kusy, ktoré nechávam tak.
Aj ja by som chcela niečo, čo by ma nadchlo na totálku a pohltili celé moje vedomie. Pripadám si menejcenne, plácajúca sa ryba na suchu...
Jedinou mojou záľubou sú expedície do mňa samej. Výpravy do hlbín vedomia a stretnutia tretieho druhu s podvedomím. Ale ráta sa to vôbec???
Platonickú lásku ku kvantovej fyzike nerátam.
Stojím na mieste s rukami za chrbtom, sklonenou hlavou a nešťastne krútim nôžkou. Ako sa z toho vysomáriť? Zmieriť sa s tým, že som takto narástla a hotovo?
Neviem...
Hrozne by som chcela, len neviem čo. Neviem čo chcem ale viem čo nechcem. S týmto pravidlom sa poznáme už dlho ale nijak mi nepomáha a ja furt netuším ako ho uchopiť z tej správnej strany aby dávalo zmysel. Teraz je to stále len skurvená komplikácia, ktorú neznášam. Motám sa kvôli nej v kruhu.
Kresliť neviem a môj fyzický handicap ešte zvyšuje level náročnosti. Asi aby mi nebolo ľúto.
Sú dni, keď som unavená z toho, kto som. Hrobárova Dcéra a jej divný svet, ktorý sa vymyká normálu. Niekedy si želám aby boli veci normálne a v koľajniciach. Občas je ten nápor neznesiteľný. Prečo ja? Lebo som sa narodila v takej funny konštelácii? Alebo pre to, že som život vyprovokovala?

ty vole to se může stát, normal že i ty se začneš kácet