Spánok na nebesiach

Zamilovala som si ten zvláštny strop. Hrozná gýčovina, ktorú už dávno mali zrušiť ale to je proste typický prvok architektúry.
Občas ležím v posteli a spomínam na tie pocity, keď som ležala tvárou k stene na svojej posteli a pripadala si strašne Na Zlom Mieste. Cez otvorené okno sa niesli zvuky spiaceho mesta , ktoré ofarbovali môj pocit osamenia.
Nechcela by som sa vrátiť do svojej klietky a schovávať sa v tme maličkej izbičky. Ako som ju milovala tak ju nechcem.
Tu nikdy nie som sama a z každej strany milovaná bytosť. Tu som ďaleko od sračiek, ďaleko od nocí, keď sme v zúfalej snahe liezli do cudzích postelí, len aby sme sa zachránili z tej hroznej samoty.
Prázdne noci sa premenili na požieranie gumených medvedíkov s Nemcom. Asi je čas pripustiť, že mám viac šťastia ako rozumu.
Chcela by som skúsiť lucidné snívanie ale netuším, kde začať. Zatiaľ si vytváram návyk pozerať sa na ruky. Pri mojich divokých snoch by to mohla byť zábava.
Občas sa vo mne zastaví myšlienka, že by som sa mohla vrátiť k mágii ale...