Čas berie a nevracia

Zomrel a mňa sa to dotklo. Na moment sa svet prestal točiť a ja som neverila správe, ktorá mi priletela. Neviem čo povedať. Stratila milovaného manžela, na ktorého čakala dlhé roky opustená a zároveň vzdorovala smrti počas ťažkej choroby. Vždy bude pre mňa tou úžasnou usmiatou ženou, ktorá tvorila podstatnú kapitolu môjho detstva.
Posledných 10 rokov nebolo najľahších. Ona prišla o rodičov a ja som stratila obrovský svet, ktorý bol únikom od fotra. Miesto, kde sa sny o dokonalom detstve stávali skutočnosťou. Ľudia, ktorí dokonale dotvárali celok. Lenže čas vzal životy a útočisko z môjho detstva sa stalo len spomienkou. Už sa nikdy nezopakujú divoké sánkovačky až pomaly do mesta. Letné večery pri opekaní a varení gulášu. Prechádzky prírodou, keď sa mame a babke vynárali spomienky, ktoré vzal čas rovnako ako mne dnes. Ona bola súčasťou toho miesta, jej úžasné koláče, ktoré som musela ochutnať. Vôňa sena na pôjde a bzukot včiel. Jej neľahký životný osud, ktorý by vydal na román.
Láme mi srdce, keď viem čím všetkým si prešla a život jej bezcitne vzal milovaného muža. O to ironickejšie, že sa nedávno stala babkou.
Nakrklo ma to. Chce sa mi kričať, že život nie je fér, že ona je ten posledný človek na planéte, ktorý si niečo také zaslúži. Odporné zverstvo spáchané na tom najmilšom srdci aké som kedy spoznala.
Ja neviem...
Mrzí ma to.
Kurva