Žila som v predstave, že je piatok

Neviem prečo som si nevšimla, že mám iný deň. Biorytmus, ktorým žijeme je úplne na hlavu. Zjavne si vyberá svoju daň. Musím to zmeniť.
Raj hlási problémy...
Môj muž sa zacyklil a za celý deň mi venuje sotva hodinu. Just few minutes... Niečo ako keď nechceš aby ti tamagoči zdochlo ale máš dôležitejšie veci na práci. Tak kukneš naňho, nakŕmiš, upraceš hovná, trochu sa pohráš a jebeš na to.
Jaj, trošku nepríjemné. Nedostatok spánku mi tiež veľmo neprospieva. Veľmo- take príjemné guľaté slovo, srandovne sa gúľa v ústach.
Dnes som si ráno dala poslednú cigu. Mala som pocit, že obmedzenie len ku káve spravilo svoje a je čas sa pohnúť ďalej. Možno to ešte len príde, no je to podozrivo ľahké. Ako to je všetko?!
Pri prvom pive mi utekalo jedno oko do boku ale zatrhla som mozgu myšlienky na cigu.
Táto neurónová dráha zlozvyku sa viac používať nebude. Viem, že chceš znova ale je to len naučené. Tri týždne sme sa na to pripravovali, vysvetlili sme si prečo chceme prestať. Po našom: Ta sme to dojebali...
Absolútne mi nevadí, keď fajčí vedľa mňa v posteli. Nelákalo ma to ani po tom ako som z neho vysala časť duše. Muhehe, boli to veľmi zaujímavé výkriky. Poslať ho do Neba ma baví a uspokojuje. Beriem to ako svoj neegoistický úspech. teda skôr egoisticky neegoistický úspech. Koniec koncov si tým vylepšujem ego aj keď...