V samote vzniká čo vynikne v dave

Chcela som sa ísť prejsť ale kosili trávu. Ak do toho vleziem, spustí sa mi krv z nosa. Volanie prírody je tak silné. Nejakým spôsobom som si vybudovala závislosť na prechádzku v parku. Nasadím si okuliare, slúchadlá a Nežná si spokojne poňuchá. Potom mám pokoj aspoň na hodinu, keď mi nepije krv.
Nechce sa mi. Nie teraz.
Sama so sebou.
Minule sa ma Autistický Zajac opýtal najzákernejšiu otázku pod slnkom: Prečo sme sa nedali do kopy?
Oh, Zajkoo, myslela som, že sme si to už vysvetlili. To, že sme priatelia opačného pohlavia je jedna vec. Na budovanie vzťahu to chce niečo viac. Zabili by sme sa po troch týždňoch...
Chýbajú mi horúce dni, keď sme spoločne sedeli na balkóne v Lese a počúvali ten jeden album stále dookola. Dokonalé momenty. V Lese je brána do iných svetov, vždy sa tam stretneme. Pivko ako vhodný doplnok. Zvuky ulice a my dvaja schovaný pred svetom vo svojej autistickej bubline. Taký kamoš proste chýba.
Ako nás poznám, tak to nepotrvá dlho a naše svety sa opäť pretnú. Vzdialenosť pre nás nie je problém.
Veľmi si želám aby to bolo čo najskôr. Bude sranda :)