Rozliaty deň

Spokojný deň, jeden z tých keď sa bytie príjemne rozteká po podlahe. Čosi hlboko vo mne začalo vibrovať. Niečo sa deje na pozadí ale neviem to identifikovať. Je to príliš veľké aby som to uzrela celé.

We are the people that rule the world

Nie som síce Hercules aby som otočila celý svet. Viem však trhnúť tým svojim. Čo viac by som chcela?! Moje vnútro sa spomaľuje. Srdcová činnosť padá na úroveň hladiny mora. Niektoré veci nevysvetlíš, proste sú. Medzi dvoma galaxiami ako polárna žiara nad hlavou počas cesty z hypermarketu. Zamilovaná do divnosti. Našla som zaľúbenie v abstraktných veciach. Čím viac to nedáva zmysel a nepasuje do deja, tým lepšie.
Už som si toľkokrát rozmlátila držku až sa musím smiať. Vyskúšala som veľa spôsobov ako si skomplikovať život.
Narodila som sa do nešťastného manželstva, šialene som sa zamilovala do ženatého muža, ktorý aj tak zomrel 😂, vyskúšala som si rolu zlatokopky, nechala som narušenca rozbombardovať svoje vnútro a rozstrieľať ego na sračky, čož bol počiatok Háremu.
Už aspoň viem ako sa veci NEROBIA! Veľmi cenná lekcia. Neposrala som sa, keď šlo do tuhého. Veľakrát sa mi podlamovali kolená a ja som bola strašne blízko k tomu aby som skočila. Niekedy chýbali milimetre. Mám rada, keď život neznesiteľne bolí. To je priestor pre tú, ktorá odtlačí nákladný vlak len aby prežila.
Plyniem ako rieka. Pokojne medzi brehmi, sledujem krajinu a opisujem jej línie. Keď ma chcú natlačiť do umelého koryta, trhám skaly, vylievam sa do krajiny. Citlivým dotykom sa však oddávam s potešením. Od prameňa až po oceán...
Koľko ľudí v sebe objavilo nekonečno?
Vždy si popálim jazyk na káve. Koncentrovaná horkosť, ktorá prináša zvláštne uspokojenie. Bez cukru a mlieka. Silná ako hrdinky zo ženských románov.