Čo bude až tu nebude?

Nemusím sa namáhať, stačí spustiť ruku z gauča aby som upútala jej pozornosť. Vždy sa ma nežne dotkne aby som aj so zatvorenými očami vedela, že jedno bijúce srdce je tu len pre mňa.
Je tieňom, ktorý občas zmizne aby sa potom mohla uložiť k mojim nohám. Pred žiarou slnka sa schováva za mnou a počas temných nocí sa objímame a dotýkame na najcitlivejších miestach.
Ani neviem v ktorom momente naše duše a srdcia zrástli v jedno.

Raz spustím ruku a nič sa nestane. Nikto si neľahne k mojim nohám.
Aké to bude, keď stratím obrovskú časť samej seba?

Roztrieštené srdce a roztrhaná duša... Môj svet už nikdy nebude ako pred tým....
Raz sa však opäť stretneme, keď vesmír prestane rásť. Čas začne bežať pospiatku a roztrieštená šálka sa zas zloží.

Dnes mi bije pod rukou jej srdce. Stále máme čas milovať sa ešte viac a navzájom sa dotýkať...