Lady Hrobárka

Kostrbaté jarné dopoludnie v Brémach. Dnes je nepríjemne chladno aj keď na stromoch už kvitnú kvety. Ten chlad sa mi zarezáva do kostí. Čas sa zakukliť na gauči s kávou a dymiacim jablkom.
Len v úplnej tme a tichu môžem začuť jeho kroky. Vtedy mi dáva tušiť, že je za mnou, no ja nemám odvahu sa otočiť. Niekedy je tak blízko, že počujem tĺkot jeho srdca.
Sú momenty, keď je volanie neodolateľné a sekundy sa menia v malé nekonečnosti. Nahé bytie vo svojej najhlbšej krutosti.