Banány sú politicky nekorektné

Banány na stole žiaria v ostrých paprskoch slnka. Ožívam viac a viac. Prichádza ten čas na ktorý som sa najviac tešila. Teším sa ako bude páliť horúci vzduch v nose a po chrbte stekať pot.
No zároveň sa desím. Čosi hlboko vo mne sa vzpiera a núti ma byť ostražitou. Som vlastne úplne vystrašená. tak veľmi až mi je to jedno.
Keď zavriem oči a ponorím sa hlboko pod povrch, vnímam tie jemnučké vibrácie.
Po chvíľke príjemne rezonujú v hrudi. Hľadám signály, že sa veci hýbu, nepatrné zmeny v realite.
Sú tam!
Často sa mi sníva o veľkých veciach. Raz budeme ležať v posteli a ja mu pripomeniem tento moment. Príde ten autobus na ktorý čakal.
Na moment som si myslela, že som naivná a to len moja realita zošedla. Ráno som sa skoro rozplakala, keď som si uvedomila aké skvelého muža som súhrou priblbných náhod našla. Nerozumiem ako sa mi to podarilo. Chcela som sa vykašľať na mužov. Dúfala som, že láska niekde existuje ale nehľadala som ju. Túžila som vedieť aký je to pocit, keď konečne nájdeš tú správnu bytosť.
Je to nekonečno vo mne a v ňom, zvláštne nevyčerpateľné šťastie a pokoj.