Neurčitosť večná, neopusť moju dušu
Pamätám si ako som sa snažila po čaji z durmanu študovať Platónov Štát. Atropín je vo vysokých dávkach smrteľný a čaj z durmanu je považovaný za sérum pravdy.
Čož ja viem...
V mojom prípade si atropín vybral za terč oči a tri dni som nevedela čítať. Skvelý nápad, keď potrebujete denne prelúskať viac ako 30 strán filozofických textov.
Otvorila som Štát a prvé 4 sekundy bolo všetko super. Potom sa čierne písmená rozplynuli a ostal len snehovo biely papier.
Lepilo mi statočne, keď profesor vyvolával študentov aby prečítali niečo z knihy.
Ťažko by sa to vysvetľovalo.
Našťastie sa čínsky boh srandy zľutoval a ja som to prežila zalezená pod lavicou.
Výška bola prepadom do stredoveku, kde najväčší psychoši boli vedúcimi katedry. Toľko kokotov som jakživ na jednom mieste nevidela. Chodiace dúhy najdivokejších neduhov osobnosti.
Pod pojmom kokotov myslím jedincov trpiacich kokotizmom. Neznalý jedinec nech použije všemocného uja Googl(e)a.
Príklad: Profesor Kokot vrieska prvých 20 minút po študentoch lebo mu vrátnička nechcela dať kľúče od učebne.
Svoj hnev si na nás vybíjal vždy a vždy si našiel nejaký dôvod. K tomu ho to počas výkladu, keď sa kus znormalizoval vždy ťahalo k erotike a sexu.
Takže mi to došlo celkom rýchlo.
Starý chuj s polozvädnutým mäkkýšom, ktorému žena už dlho nevyfajčila.
Samozrejme, že pri skúškach a zápočtoch bol hlboký výstrih či sukňa ternom.
Mne to však na prvej nevyšlo. Vytiahla som si tému o ktorej som ani netušila, že bude. Letela som s Fx.
O dva dni som to zahrala na C či B. Už si nepamätám.
Vtedy mi Vrieskajúci Profesor povedal pamätnú vetu:
"Neviem, čo si mám o Vás myslieť..."
Och, tak to teda vitaj na palube, pomyslela som si.
Spustil tam ešte spŕšku kárajúceho zamyslenia, že pôsobím prvým dojmom ako idiot z vidlákovskej dediny: Mentálne Zaostalí ale keď sa snažím, tak som viac ako dobrá.
Neurčitosť mi pravdepodobne ostala doteraz.
Sú miesta a situácie, kde je lepšie ostať amorfnou. Potom sa situácia zvrtne a ja sa musím odhaliť a priviesť ľuďí do rozpakov.
Nie všetko je také aké sa zdá byť.
Táto noc bola jedna z tých, ktoré si zo spánku odkroja viac, než by som si želala. Prevaľovala som sa zo strany na stranu a aj ten malý kúsok spánku si ukradli divné sny. Nepamätám si ich, ostal po nich len pocit.
Netuším, čo robiť so sebou. Chcela by som spať a zároveň nechcela.
Čož ja viem...
V mojom prípade si atropín vybral za terč oči a tri dni som nevedela čítať. Skvelý nápad, keď potrebujete denne prelúskať viac ako 30 strán filozofických textov.
Otvorila som Štát a prvé 4 sekundy bolo všetko super. Potom sa čierne písmená rozplynuli a ostal len snehovo biely papier.
Lepilo mi statočne, keď profesor vyvolával študentov aby prečítali niečo z knihy.
Ťažko by sa to vysvetľovalo.
Našťastie sa čínsky boh srandy zľutoval a ja som to prežila zalezená pod lavicou.
Výška bola prepadom do stredoveku, kde najväčší psychoši boli vedúcimi katedry. Toľko kokotov som jakživ na jednom mieste nevidela. Chodiace dúhy najdivokejších neduhov osobnosti.
Pod pojmom kokotov myslím jedincov trpiacich kokotizmom. Neznalý jedinec nech použije všemocného uja Googl(e)a.
Príklad: Profesor Kokot vrieska prvých 20 minút po študentoch lebo mu vrátnička nechcela dať kľúče od učebne.
Svoj hnev si na nás vybíjal vždy a vždy si našiel nejaký dôvod. K tomu ho to počas výkladu, keď sa kus znormalizoval vždy ťahalo k erotike a sexu.
Takže mi to došlo celkom rýchlo.
Starý chuj s polozvädnutým mäkkýšom, ktorému žena už dlho nevyfajčila.
Samozrejme, že pri skúškach a zápočtoch bol hlboký výstrih či sukňa ternom.
Mne to však na prvej nevyšlo. Vytiahla som si tému o ktorej som ani netušila, že bude. Letela som s Fx.
O dva dni som to zahrala na C či B. Už si nepamätám.
Vtedy mi Vrieskajúci Profesor povedal pamätnú vetu:
"Neviem, čo si mám o Vás myslieť..."
Och, tak to teda vitaj na palube, pomyslela som si.
Spustil tam ešte spŕšku kárajúceho zamyslenia, že pôsobím prvým dojmom ako idiot z vidlákovskej dediny: Mentálne Zaostalí ale keď sa snažím, tak som viac ako dobrá.
Neurčitosť mi pravdepodobne ostala doteraz.
Sú miesta a situácie, kde je lepšie ostať amorfnou. Potom sa situácia zvrtne a ja sa musím odhaliť a priviesť ľuďí do rozpakov.
Nie všetko je také aké sa zdá byť.
Něžná i proradná,
krutá i bezradná,
plamen i červánek,
ďábel i beránek,
cukr i sůl.
Táto noc bola jedna z tých, ktoré si zo spánku odkroja viac, než by som si želala. Prevaľovala som sa zo strany na stranu a aj ten malý kúsok spánku si ukradli divné sny. Nepamätám si ich, ostal po nich len pocit.
Netuším, čo robiť so sebou. Chcela by som spať a zároveň nechcela.
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala