20 rokov dozadu bol iný svet

Znovu som zalezená v nore. Nemám chuť komunikovať ani niečo robiť. Chcem byť hlboko v sebe a užívať si svoj vnútorný svet. Počúvam hudbu a túlam sa vo svojich myšlienkach.
Mám rada čas sama so sebou.
V mysli sa vraciam do sveta z pred 20 rokov. Bola iná doba, no o nič lepšia či horšia ako teraz. Takéto veci sa nedajú porovnávať, sú príliš jedinečné.
Autá magicky voňali jedovatým plastom a pri cestách kvitli obrovské lány žltej repky. Olovo sa miešalo so vzduchom a slnko svietilo ináč.
Pamätám sa aj na moment, keď sme boli u príbuzných na prázdninách a princezná Diana havarovala v Parížskom tunely.
Že terorizmus je otázkou posledných pár rokov? ETA a IRA tu boli dávno pred tým.
Ľudstvo nebolo o nič lepšie.
Bolo ľahšie stretnúť babky v tradičných skladaných sukniach so šatkou na hlave. Šušťáky boli absolútna špica a plastové hračky z číny top.
Mlieko v sáčku či Limo v sáčku s typickou oranžovou slamkou.
Zavlečenie Michala Kováča mladšieho do cudziny. Divoké vyčíňanie mafie. Biele kone zakopané v lesoch a v kovových bareloch na dne priehrad.
Asi som už vážne stará. Nie, nie som stará, len mám za sebou zaujímavé spoločenské obdobie. Prirodzená zvedvosť túži vedieť aké bude to ďalšie. Čo prinesie čas.
Veľké osobnosti vymierajú a nejak chýba nasledujúca generácia.
Pevne verím, že život prinesie zaujímavé momenty...