že Fúha!

Začala som článok ale po troch vetách som sa vylomila jak dvere a neostávalo mi nič iné, ako to jednoducho nechať na neskôr. Nedokážem natlačiť svoje myšlienky do požadovaného smeru.
Keď to nejde, tak to nejde. Na čo sa trápiť?!
Pustila som opraty z rúk a bežte si...
Sme na obrovskej planine a tu si môžu stvárať čo sa im zachce. Jediným obmedzením je ich výdrž a moja zhovievavosť. Sloboda vo vlastnom nekonečne...
Do toho znie Spievajúca Tibetská misa a ja sa rozkladám. Moja osobnosť sa rozteká do štyroch koní a stávame sa jednou mysľou. Hlboké zmierenie a opustenie ega. Splynutie so všetkými časťami a najpravdivejšou bytosťou.
Zjednotenie na najhlbšej úrovni...