Šťastie v slzách

Zvláštny pocit, keď je šťastie natoľko koncentrované a silné, že sa pýta z hĺbky duše v podobe sĺz. Neznesiteľný tlak vo vnútri a ako ventil plač.
Rozplakala som a vypustila tlak s komôr. Zadúšala som sa slzami šťastia v jeho objatí. Neexistovala iná možnosť, ešte nevymysleli slová, ktoré by vystihli moje pocity lepšie ako slzy.
S každou slzou sa vo mne viac a viac vyjasňovalo. Som šťastná ako nikdy v živote. Čisté a pokojné šťastie. Pokojné až je to k neuvereniu po tom všetkom.

Každý deň sa na mňa dívajú nádherné hnedé oči a ja sa v nich s radosťou strácam. Každý deň sa kúpem v jeho úsmeve a s každým bozkom rozkladá jazvy na mojej duši. V jeho objatí sa cítim silná aj slabá zároveň. Veľká ako Vesmír a predsa dosť malá aby som sa zmestila do jeho náruče. Káva až do postele, najchutnejšie raňajky aké môžu existovať a akoby mi čítal myšlienky: jablká k tomu. Stovky nežných dotykov a hlúpych vtipov až sa dusím smiechom. Jemné ruky, ktoré musím zakaždým pobozkať. Vlastne nemusím, chcem! Lebo neviem ako ináč vyjadriť vďaku. Často ho pozorujem, keď je ponorený vo svojich veciach a je to ako pozorovať Polárnu Žiaru. Dokázala by som to celé hodiny...
Nie, nie je dokonalý a presne pre to ho milujem. Neviem ako to robí ale cítim sa pri ňom výnimočne. Možno je to jeho láskavou starostlivosťou a možno je to jeho prirodzenosť.
Vždy som chcela spočinúť ako pšenica v klásku, nájsť rovnovážny bod.V jeho prítomnosti sa rozkladám do stratena. Strácam tvar aj formu, ostáva len čisté bytie a pokoj, ktorý prekračuje hranice mojej mysle.

Neudržala som sa a vlastne na to nebol dôvod. Priveľa pocitov vo mne. Sila, ktorá ohýba realitu.
Dokážem si predstaviť mnoho vecí ale tak silné a čisté pocity prevalcovali moje vedomie. Moje pomyselné kontrolky na niečo také neboli pripravené a explodovali. Som v inom svete, kde je potrebná kalibrácia....
Milujem ho viac ako seba...