Potrhaná igelitka

Mám v hlave asi 5 článkov ale nejak sa neviem usadiť a napísať ich. Miesto toho robím všetko ostatné. A hlavne sa snažím Ohnúť Realitu.
Ohýbanie relity je moja obľúbená činnosť len si vyžaduje veľa energie a sústredenia. Jasné, že občas to ohnem dosť chujovo, riziko zábavky. Ale o tom sa môžme porozprávať pri článku o Ohýbaní. Vidíš, ďalší nápad na článok. Ešte keby sa mi chcelo dostať ich z hlavy na blog.
Som stratená niekde v Myšlienkovom Paláci a nechce sa mi vrátiť, chystám podklady pre lepšie zajtrajšky a vraždím démonov zo skrine. Za všetko môže Pán Milovaný....
Mother of God, čo tu drístam, existencialistický výtrisk, záznam rýdzeho šialenstva. Nič, len slová, ktoré nechávam plynúť a nekontrolujem ich. Niečo ako automatické písanie, ako autopilot.
Som na správnej ceste, pozorne sledujem znamenia a idem po stopách, ktoré mi naznačuje Vesmír. Och, zas by som jedla. Otravuje ma myslieť na jedlo každé dve hodiny ale odporuj telu. Krásnemu telu.
Mala by som sa začať sústrediť, nebyť niekde na polceste medzi realitou a svojim vnútorným svetom. Jendou nohou tu a druhou tam. S igelitkou v ruke a nejasnou predstavou, že čo treba kúpiť v obchode...

Moment, please!