Sme nadržaní bastardi

Prechádzam očistcom z obláčikov lahodného dymu...

Nič ma už nerozhádže, moje nervy sú otupené po návale šialenstva. Tak si len sedím a prihlúplo sa usmievam. Znovuzrodenie je nápor na nervy. Ono akosi bolí, keď sa opúšťa staré ja a vzniká nový, lepší človek. V hlave mám toľko myšlienok až tam nie je nič, tiažou gravitácie vznikla čierna diera. Som taká ľahko nedorobená.
V tomto rozpoložení je skoro všetko špunkoidné a strašne smiešne. Smejem sa aj divným veciam. Nechávam sa unášať na vlne záchvatov smiechu a neschopnosti byť vážna. Život je proste šialená jazda a ja som vyhodila ručnú brzdu z okna. Opatrnosť je pre sráčov!
Dusím sa smiechom a nechávam veci plynúť.
Chcela by som si ho ohmatať a zistiť, kto je na druhej strane. Namotáva ma s ľahkosťou ako malú slečnu a to som už ostrieľaný hráč s mnohými priestrelmi. Vystopovala som démonov zo skrine, vytvorila profil a ľahkými napriekmi testujem jeho povahu. A predsa stále neviem, kto sa skrýva za tým všetkým. Neverím, že som sa dostala až na kosť. Nemôže byť taký dokonalý. Taký predsa neexistuje.
Bolo by jednoduchšie, keby bol na druhej strane psychopat, ktorý sa pohráva s mojim životom...