Dráždime sa!

Zastavme na chvíľu čas, nech plynie okolo nás. Nechajme vyniknúť bytie v nádychoch a ladných pohyboch. Poďme tam, kde nemusíme nosiť masky a skrývať svoje poklady. Ponorme sa do prítomnosti.
Zahodila by som šaty a sledovala tvoju túžbu umlčať moje ústa. Mám rada, keď vidím ako ťa moje slová provokujú a ty túžiš pevne zovrieť môj krk. Každý záblesk šialenstva v tvojich očiach ma privádza do raja. Nemá zmysel ho skrývať.
Občas som protivná a skúšam tvoju trpezlivosť. Len pre to, aby som pocítila tvoju silu a pevnú ruku, ktorá ma posadí na stoličku. Skúšam ťa, lebo chcem vidieť emócie. Tancovať v búrke tvojich pocitov aby som sa potom mohla s ľahkosťou pritúliť a počúvať tvoje horúce srdce.
Dráždiš moju myseľ dobre mierenými vetami. Vieš, kam máš strieľať a čo to spôsobí. Máš rád, keď sa mi podlomia kolená pod ťarchou čistých priestrelov.
Tichom sa potom nesie smiech dvoch bláznov.
Spôsobujeme si šialené pocity z čistého potešenia. Únik zo sterilného života, obohratého stereotypu povrchnosti. Večnosť sa skladá z hlbokých pocitov a ešte hlbších splynutí. Niekde tam hlboko, v pravom bytí, sme slobodní a šťastní. Tam v hĺbke sme skutoční.

Chcela by som zliezť do tej hĺbky a dotýkať sa ťa. Nechať sa štekliť tvojim dychom vo vlasoch. Uhýbať sa, keď sa snažíš moje neposlušné, štekliace vlasy učesať rukou. Byť tak blízko tvojej podstate a rátať koľko krvi pretieklo tvojimi žilami...