Palác v mojej hlave
Palác z myšlienok a spomienok postavený v mojej hlave.
Plný bizarností a protichodných obrazov. Vôňa škorice sa zmiešava s pachom hnijúcich mŕtvol. Izby polepené honosnými tapetami a cákancami krvi a zvratkov. Holé steny bez jediného obrazu aj majstrovské diela.
Izby kam sa pozívaju návštevy i zamknuté miestnosti, kam nesmiem ani ja.
Už pár hodín posedávam v komnate Anjelských myšlienok. Popíjam pivo a ťahám si spodnú peru. Sledujem tie obrazy, ktoré sa premietajú. Žiadne ľahké porno, len tá najčistejšia úprimnosť. Obrazy sa menia a sledujem ako ju škrtím holými rukami. Už je stará a krehká, nedokáže sa mi brániť. Ja však dokážem svojimi prstami zastaviť tok jej života hore do mozgu. Adrenalín zväčšuje moju silu a prsty sa sťahujú ako škrtič. So zrýchleným dychom sledujem ako pomaly vyhasína. Oslobodila som ju zo zajatia staroby...
Obrazy sa zmenili. Nežne sa zo zadu pritúlim ku Kocúrikovi. Vdychujem jeho vôňu a bojujem s túžbou sa do neho zahryznúť. Pohladím ho po líci a prudko do jeho hrude vrazím nôž. Dôkladne vybrané miesto aby neumrel. S pneumotoraxom dlho na nohách nepostál. Zložil sa na zem a sledujem ako bojuje o vzduch. Hryziem si palec a potom sa nakloním "Pneumotorax je dosť nepríjemný. Už som ho zažila a máš v očiach rovnaké zdesenie ako ja vtedy."
Pivo som dopila a tak sa dvíham od Anjelských myšlienok a kráčam k jazierku. Cestou zhadzujem oblečenie a beriem si kŕmenie. Prechádzam zenovou záhradou a sadám si na breh jazierka. Povieva jemný vietor a vzduch vonia po tráve. Pár hlbokých nádychov a výdychov. S pokojom starca a s nadšením dieťaťa z brehu hádžem koi kapríkom v jazierku granulky. Prudké pohyby farebných šupín a miešanie farieb v dokonalom súlade s bytím.
Toľko obrazov.... Len a len mojich, ktoré s radosťou objímam.
A nie, nehanbím sa za to, čo sa v paláci nachádza :)
Plný bizarností a protichodných obrazov. Vôňa škorice sa zmiešava s pachom hnijúcich mŕtvol. Izby polepené honosnými tapetami a cákancami krvi a zvratkov. Holé steny bez jediného obrazu aj majstrovské diela.
Izby kam sa pozívaju návštevy i zamknuté miestnosti, kam nesmiem ani ja.
Už pár hodín posedávam v komnate Anjelských myšlienok. Popíjam pivo a ťahám si spodnú peru. Sledujem tie obrazy, ktoré sa premietajú. Žiadne ľahké porno, len tá najčistejšia úprimnosť. Obrazy sa menia a sledujem ako ju škrtím holými rukami. Už je stará a krehká, nedokáže sa mi brániť. Ja však dokážem svojimi prstami zastaviť tok jej života hore do mozgu. Adrenalín zväčšuje moju silu a prsty sa sťahujú ako škrtič. So zrýchleným dychom sledujem ako pomaly vyhasína. Oslobodila som ju zo zajatia staroby...
Obrazy sa zmenili. Nežne sa zo zadu pritúlim ku Kocúrikovi. Vdychujem jeho vôňu a bojujem s túžbou sa do neho zahryznúť. Pohladím ho po líci a prudko do jeho hrude vrazím nôž. Dôkladne vybrané miesto aby neumrel. S pneumotoraxom dlho na nohách nepostál. Zložil sa na zem a sledujem ako bojuje o vzduch. Hryziem si palec a potom sa nakloním "Pneumotorax je dosť nepríjemný. Už som ho zažila a máš v očiach rovnaké zdesenie ako ja vtedy."
Pivo som dopila a tak sa dvíham od Anjelských myšlienok a kráčam k jazierku. Cestou zhadzujem oblečenie a beriem si kŕmenie. Prechádzam zenovou záhradou a sadám si na breh jazierka. Povieva jemný vietor a vzduch vonia po tráve. Pár hlbokých nádychov a výdychov. S pokojom starca a s nadšením dieťaťa z brehu hádžem koi kapríkom v jazierku granulky. Prudké pohyby farebných šupín a miešanie farieb v dokonalom súlade s bytím.
Toľko obrazov.... Len a len mojich, ktoré s radosťou objímam.
Prevtelená do človeka.
A nie, nehanbím sa za to, čo sa v paláci nachádza :)
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakovala