Nepoučiteľnosť bolí!

Samozrejme, čo som čakala?!

NEPOUČITEĽNÁ!

Riadne sme sa opili. Však čo, že skoro ráno idem do roboty. Ja som samovrah. Tie moje sklony ísť až na hranicu vlastných možností a riskovať všetko. Keby mi dali fúkať, je koniec. Však čo, takým ako som ja je to vlastne jedno :D ale stáť na nohách po takej noci a so zvyškovým alkoholom je riadne náročné! A hlavne sa tváriť nenápadne, že ja nič, ja muzikant.

Takže nevinné stretnutie sa zvrtlo. Stretli sme sa v podniku a zábava gradovala s vypitími pivami.

Vieš čo, neviem ani ako to opísať. Som šťastná, že mám vôbec vlasy. To, čo so mnou robil sa nedá pomenovať. Asi som mu nemala písať, že som nadržaná a že by nezaškodilo ma toho nešťastia zbaviť ťahaním za vlasy. Modriny mám na rukách. Fajn, to sa ešte dá prežiť. To je taká samozrejmosť. Ale tá brutálna čo mám na stehne... Fúúú no skoro taká veľká ako dno hrnčeka, čierno fialová a šialene bolí! Uprostred toho sexuálneho harašenia, keď zistil, čo so mnou robí, keď ma zdrapí za vlasy a objaví tak čaro moci, ma jednoducho prudko zdrapil za stehno a poskladal si do požadovanej polohy. Chytil za vlasy, stiahol zo seba a nasmeroval moje pery k jeho penisu... Mám rada, keď mi pri tom drží chlap vlasy. Je to také vzrušujúce a keď si ešte určuje tempo!

Šialená noc! Bola som v raji.

Ale fakt logicky nechápem, čo je tak strašne vzrušujúce na tom, nechať sa ťahať za vlasy. Logicky fakt neviem ale nelogicky a pudovo ma to privádza do šialenstva. Je to asi také ako keď niekoho vzrušujú silónky a podpätky... Aj to ma čaká.

Neviem, čo viac napísať... Došli mi slová