Vznešená Kráska so šedinami

Naše pohľady sa stretli a ja som ucítila ako skúma moje vnútro. Jej vytrénovanému pohľadu nič neunikne. Vie čo hľadať a kde. Nikdy sa nezapodieva nepodstatnými vecami, vždy bola taká. A to sa poznáme už roky, možno i životy.

Vždy bola elegantná a pútala pozornosť. Vedela ako nosiť krásu s ktorou sa narodila. Keď kráčala po ulici, niesla sa ako vznešená bytosť a všetky oči sa za ňou otáčali. Jej krok bol ladný a harmonický, gestá jemné a vyžarovala tak príjemnú energiu.

Bol čas ošetriť jej rany, ktoré sa hojili len pomaly. Začala som opatrne a láskavo. Sklonená nad ňou som ucítila jej vôňu. Opojnú ako prvý krát, keď sme sa stretli. Bolo to ako vdychovať čistú krásu a moje ruky sa zmenili na vtáčie krídelka, ktoré sa opatrne dotýkali rán. Poletovali okolo uboleného tkaniva a snažili sa mu navrátiť radosť. Na moment som v jej očiach zahliadla záblesk, ktorý ma vystrašil. V očiach sa jej myhla beštia pripravená ublížiť.

Zamrazilo ma a ja som si uvedomila ako veľmi sa musí premáhať, koľko pokory v sebe musela nájsť aby sa odovzdala a nechala sa ošetriť. Dokázala by mi ľahko ublížiť, poznala moje slabiny a mojich démonov. Vedela čoho sa bojím. Jedinou vetou by dokázala rozpárať moje srdce aby prinavrátila aspoň trochu elegancie, ktorú jej čas vzal. Miesto toho tam sedela pokojná ako vodná hladina a každý kruh spôsobený kameňom bolesti pohĺtila.

Keď som skončila, zadívala som sa na ňu. Čas neušetril ani ju. Krásna tvár bola dnes miestami jemne prepadnutá a zdôrazňovala línie lebky. Šedín je pribudlo mnoho a krok sa jej spomalil.

Čo jej čas vzal, jej život vrátil. Keď sa usmiala zažiaril jej v očiach hlboký pokoj a láska k životu....

...a to jej dávalo väčšiu krásu ako mladosť