Where Is My Mind?

Sedím a dotýkam sa hodvábu svojej Učiteľky. Tej, ktorá stráži po nociach môj spánok a lieči moje zranenia. Konečne pijem kávu a opájam sa tou pohodou a horkosťou. Jar už je na ceste a vo mne sa začína prebúdzať moja horúca krv. Chcem si len tak písať myšlienky, obrazy, záchvaty šialenstva bez pointy. Len tak...

Rozmýšľam o dňoch, ktoré ešte len prídu. O tej nepríjemnej záležitosti, ktorá mi spôsobuje nové šediny vo vlasoch a ten strach s ktorým sa snažím bojovať. Jak ja sa len bojím ale snažím sa byť odvážna a nedať to na sebe poznať. Vyrastali sme spolu, utešovali sa v ťažkých časoch a nedokážeme byť bez seba. Vpísala sa do môjho srdca nezmazateľným atramentom. Poznačila môj život a teraz si o ňu robím starosti. Pozná všetkých mojich Pánov, poznala a prežívala so mnou strasti a radosti mojich vzťahov. Utierala mi slzy, keď môj milovaný umieral a žiaľom mi pukalo srdce. Vždy sa teším na jej úsmev a teraz by som na ramenách udržala aj celé Bytie, len aby všetko dobre dopadlo.

Milujem ju tým najúprimnejším spôsobom aký existuje.

Je mi všetkým, dňom i nocou, svetlom i tmou, potešením i starosťou.

Cor Unum Et Anima Una

Tie krásne slnečné dni ma prebúdzajú a zas som roztúžená po živote. Túžim sa zas odovzdať Životu, nechať sa viesť slnkom po ceste a počúvať, čo šepká vietor v korunách stromov. Išla by som len tak, do nekonečna až kým by mi únavou netŕpli nohy. Zvalila by som sa do zelenej trávy a sledovala biele obláčiky na oblohe. Smiala sa i plakala.

Och, ako by som len odišla preč. Stala sa na chvíľu nezvestnou a nedosiahnuteľnou. Možno ako vtedy, na konci sveta, ďaleko od ľudí, kde už nebolo počuť nič, len prírodu. Tam som zatúžila umrieť, navrátiť sa k jednote, stať sa tým pokojným tichom.

Where is My Mind?