Wuáááááááá

Vyliezla som zo sprchy. Milujem ten pocit, keď ma voda oslobodí a ja sa stanem jej súčasťou. Cítim sa tak čistá a krásna. Aspoň na chvíľu som pokojná.

Je jedna vec, ktorá ma šialene vyvádza z miery. Najradšej by som ju rozkopala, podpálila, nechala zhorieť a zahrabala. Jednoducho obdivujem každú ženu, ktorá netrpí PMS. Ja som žiaľ z tých menej šťastných. To, že by som zožrala snáď aj zárubňu, to by som prežila. To, že ma bolia moje prsia, by sa tiež dalo prežiť. To, že na chlapa ani nepomyslím, reku OK. Ale to, že mám totálne chujovú náladu, ktorá by sa pre neznalého dala opísať ako depresiu, to nedávam. Šialene to nenávidím a najhoršie je, že sa tým pocitom, spôsobeným zmenou hladiny hormónov v krvi, neviem brániť. Nočná mora! Chápem, že si to príroda tak vymyslela ale to utrpenie je šialené. Ja neviem, mala by som začať brať antidepresíva alebo si pravidelne ordinovať Mary Jane. To je jediný moment, keď na seba pozerám a hanbím sa za to, čo hovorím, čo cítim, čo jem a čo robím. Ale je to ako pozerať na bábku v rukách nejakej jebnutej piče a nemôcť s tým nič urobiť. Som náladová, bolí ma aj to, čo neexistuje. Vyhýbam sa ľuďom, zožrala by som aj mŕtvolu (nie tú moju!) a leziem sama sebe na nervy.

Po PMS príde ten samotný moment, keď musím byť na liekoch aby som sa od bolesti neodpadla a to už sa tá hladina nejak ustáľuje a ja dokážem fungovať.....

FUCK IT!