Vlníme sa v rytme

Mierne mlčím. Nastalo také zvláštne obdobie útlmu, keď ani na tých Pánov nemám čas. Môj zdravotný stav sa mierne viac zhoršil. Akákoľvek myšlienka na penis či whisky je momentálne zahnaná do úzadia.

Mrzí ma, že ti tu nemôžem hádzať žiadne pikantné novinky z môjho života. Tie bežné myšlienky a zážitky z bežného dňa tu ani napchať neviem. Vždy to zabijem po troch vetách.

Toto je ale výnimka... kvôli fajke....

Šialene neznášam tých otravných nápadníkov, pre ktorých som Bohyňou, stelesnením dokonalej ženy. To, že ich drísty sú obohrané jak platňa pomlčím. Ale fakt ma nebaví ako po čase do debaty zakomponujú ako šialene ich priateľka vytočila. Začnú rozoberať problémy s ňou, na čom sa pohádali, čo ich žerie. Oh, my God! Takýchto pseudointelektuálov a preborníkov na vzťahy by som kopala do vajec. Snáď chápeš prečo.

Mala by som sa nad sebou zamyslieť. Moja kritickosť je asi až príliš. Tie články, čo na človeka vyskočia na úvodnej stránke sú jednoducho sračky. Nedá sa to čítať, myšlienky sú tam často také okresané až ich nevidno. Musela som to sem napísať, nedalo mi!

Svojím spôsobom sa čosi deje aj keď je to také nedefinovateľné. V jemných náznakoch. Keď z Pána Uniformovaného vypadlo, že on vie takto tancovať, srdce mi vynechalo na pár úderov (čekni video). Vždy som túžila niečo také vedieť a tancovať to s mužom svojho srdca... Snaží sa mi Vesmír niečo naznačiť?

Vždy mi taký song pripomenie Pána Štýloveho a ten jeho vkus, čo ukradol bohu