To je smrad!

Konečne mám chvíľku pre seba. Vypadol net a zapla som textový dokument. Práca ma stiahla do svojho chorého kolobehu. Ak mám chvíľku pre seba tak sa jej neviem nabažiť. Jasné, chcela som sem capnúť nejaký článok. Po dvoch vetách mi bolo jasné, že to nepôjde. Nakoniec som zvážila, že keď už nemám na pár viet, čapnem sem aspoň obrázok ako dôkaz, že žijem len mám v hlave nasraté.

Moje myšlienky boli spomalené akoby podchladené nedostatkom impulzov. Nemala som chuť piť i keď whisky v chladničke odpočívala. Miesto toho som si nadrzovku naložila fajku v izbe a odpálila sa. Škrtnutie zapaľovača bolo ako švihnutie bičom. Lenivé kone myšlienok sa zrazu prudko rozcválali. Celé moje telo sa vlní v ich rytme a ja sa smejem len tak, bez dôvodu, len pre to, že žijem.

Počúvam svoje songy a sú ešte krajšie ako za normálu. Mám zas strašnú chuť na cigu. Bože, to je tak skvelý pocit.

Máme prúser....

Pán Urodzený sa mi ozval. Akoby som mu nebodaj chýbala. Môj Nedosiahnuteľný. Onedlho to bude rok čo sa poznáme a bojujeme svoje vojny o šťastie v posteli. Vyhýbam sa mu, je takou mojou pripomienkou vecí, čo sú pre mňa nedosiahnuteľné. Taká malá osobná prehra. Rada spomínam na naše začiatky. Ako som si myslela, že je strašne nudný suchár, čo vyzeral, že do piatich nevie narátať. Potom prišlo to šialené prekvapenie. Víkendy, keď sme sa spolu strácali pri pivách a búrlivom sexe. Odpútal moju pozornosť od problémov a upútal ju na tie malinké vzťahy, ktoré nekončia Happy Endom ale i tak zmenia tvoj život. Spomínam sa na sex v byte jeho dovolenkujúcich kamošov.

Pán Jemný mi spôsobuje vrásky na čele. Dostala som od neho ako darček hodinky. To nem good! Badať na ňom známky pobláznenia. Ach, zas som tomu dala! Pozerám na to s vypučenými očami a nechápem. Zas tie debilné nápady! Včera sa zastavil a ja som zas raz zistila, ako veľmi neznášam, keď sa chlap opije a potom je neurobiteľný ale snažiť sa o to bude. Nie žeby som mala problém s hodinovým sexom. Len je to niekedy o rátaní pavúkov na stene a tom trápne momente, keď sa zamyslím a zrazu.. "Aha! Ty ma trtkáš, ja som na to úplne zabudla!.....Ach.....Eštééééé" Celé zle

Pán Uniformovaný ma privádza do šialenstva. Niečo sa ním deje. Jeho správanie i vyžarovanie je také neforemné, ba až amorfné. Neviem to presne vystihnúť a nechce sa mi rozoberať, že sám nevie čo chce a má protichodné myšlienky.... Ale i tak som si ho obľúbila.

Tak dávnejšie mi môj Autistický spolubývajúci vložil do hlavy obraz. Povedal mi, že si ma vie predstaviť ako v tridsiatke na balkóne balím joint.

Obraz: Sedím si na balkóne, vysoko nad ľuďmi na drevenej lavičke. Šedín a vrások mi pribudlo. Zjemnela som a dozrela do tej ideálnej ženskosti. Je horúce letné ráno. Tak deväť ráno. Sedím si tam len v gaťkách a farebnom tielku. Vlasy v jemných vlnkách padajú po mojom ramene a ja si prikladám k perám a zapaľujem. Farbe leta sú vyťahané silným slnkom a nebo je o pár rokov staršie. Lúče ma príjemne hrejú a ja sa otáčam k mužovi sediacemu na dlažbe len v tielku a boxerkách. Usmievame sa jeden na druhého a žijeme si svoj sen.

Toto je predstava pre mňa. Ísť si to stále po svojom. Už mi len chýba taký muž, čo by si dal so mnou a spolu by sme si vytvorili svoj dúhový svet. Sedeli by sme na balkóne a rozobrali ťažké témy a i tie úplne jednoduché. Žili len pre daný moment a pre pocit slobody. 

Ale som sa rozpísala.... To za ten kľud a rozbehnuté kone

Akurát som rozmýšľala o čo sa ochudobňujú ženy, čo nepozerajú porno. Už rozumiem, čo na ňom chlapi vidia. Má to čosi do seba a popravde, nejaké príjemné domáce by som zvládla natočiť aj ja.

Konečne už viem, na čom skutočne som. Donedávna som nevedela, či chcem alebo nechcem vzťah. Bili sa vo mne protichodné túžby a pocity. Tento hlavolam som lúskala s Pánom Bohatým ale výsledok prišiel až teraz. Muselo to dozrieť. Vtedy mi stačili moje úlety s Pánmi. Sloboda je vážne opojná a nechcela som sa jej vzdať. Bolo mi to všetkým, ten môj spôsob života nadivoko. V priebehu posledných sní som si uvedomila, že mám takmer všetko. Mám seba, skvelých priateľov, prácu, zázemie a predsa vo mne ostával pocit nenaplnenia. Len neviem, čo s tou všetkou láskou, čo v sebe nosím a nemám ju komu dať. Sú momenty, keď neviem, či som vďaka tej láske slabá alebo silná. Je jej tak veľa až ma to obťažuje. Zatúžila som naplniť svoje šťastie úplne. Nájsť niekoho, komu by som sa odovzdala. Mať niekoho, ku komu by som sa nadránom mohla pritúliť. Niekoho, pri kom by som bola skutočne sama sebou. S kým by som mohla rásť a milovať deň ešte viac. Napĺňať jeho život a spoločne sa vyvíjať v milostnom tanci lásky.

Jasné, znie to krásne len keby som nemala pocit, že som nechcená. Príliš dobrá a príliš divná na to, aby sa len tak našiel niekto, kto by ma úprimne miloval. Ale to chce len čas a trpezlivosť. Nemôžem byť predsa tak zlá a tak veľmi náročná.... Alebo môžem? Iritujú ma vzťahy, zamilované dvojice, ktoré si spolu hrkútajú. Ale keď vidím tie ich pseudovzťahy, hádky nad kokotinami a akúsi povrchnosť dnešných vzťahov, tak ma striasa. Taký vzťah nechcem. Chcem taký hlboký, rastúci z hĺbky duše. No vidím aj kopec ľudí, aj starších ako ja, ktorí sú sami. Tak nefiem, je to také komplikované ako rubiková kocka, ktorú som nikdy neposkladala.

Šomrem tu na to aká som nechcená a už nejaký čas namotávam jedného fešáka. Bolo by to super, keby nebol z opačnej strany republiky. Veď ja si počkám a prihrniem sa ako veľká voda. Však to by som nebola ja aby som nerobila voloviny.

Ak si to dočítal až sem, tak gratulujem. Ten smrad mi vážne pomohol rozhýbať myšlienky a poslúžil mi ako terapia. Neukameňuj ma za to. Vážne závidím Holanďanom, že si môžu spokojne dať a byť tak jednotnejšími bytosťami....

Ináč Ďakujem, že tu čítaš moje haluze.....