Kde si?

Na úvod sa privítam v novom roku. Vítam aj Vás, milý čitatelia!

Silvester bol vážne skvelý! Pán Uniformovaný ma ako sľúbil uniesol. Ešte mi aj povedal na kedy mám byť pripravená. Tak som sa nahodila, štyrikrát prezliekla a šli sme. Ísť medzi úplne cudzích ľudí, boh vie kam a ešte s niekým ako on mohlo dopadnúť všelijak. Vystrelilo to však najlepšie ako sa dalo. Mali sme čo robiť aby sme sa neopili jak cvoci ešte pred ôsmou. Nálada bola skvelá, stále sa nalievalo a stále sa jedlo. Ani neviem, či si pamätám mená všetkých účastníkov. Bola som tam najmladšia :D a to sa mi už dlho nestalo. Smiali sme sa jak cvoci a zrazu prišla polnoc, oslavovanie, telefonáty a šampanské!

Pili sme ešte po polnoci ale to sme už bola banda pripitých ľudí. Najviac som sa smiala, keď sa niekto konečne opýtal, že čo my dvaja s Pánom Uniformovaným. V duchu som sa smiala aj keď som musela vyzerať dosť vyorane. Uznávam, že vziať nejakú slečnu na oslavu k priateľom je také no, provokujúce. Tak sme obaja neutrálne zahlásili, že my nič, popreli sme ich myšlienky, že sme spolu. Niekedy sa nedá povedať, že proste z času na čas sa spolu vyspíme a ináč sme skvelý priatelia :D To by bolo fakt neslušné. Prekonali sme tento výsluch aj keď všetci si evidentne pomysleli svoje... Zabávali sme sa ďalej až kým ma nezmohla únava a tak ako vždy, som sa bez slov dvihla a zaliezla spať. Tie naše naťahovania a bitky s Pánom Uniformovaným mi už spôsobovali modriny, príliš upútavali pozornosť ostatných a hlavne ma šialene vzrušovali!

Ani neviem, kedy ku mne Pán Uniformovaný došiel, mala som riadne v hlave ale stále good. Fakt neviem ako sa to zmenilo zo spím na ten moment, keď som sedela na ňom a on ma stále napomínal aby som bola ticho. Proste cudzie postele sú tak lákavé, tak neodolateľné, že to priam volá aby si to v nich človek rozdal. Pamätám si len to ako som si to užívala a on tiež. Dvaja bláznivý nadržanci....

Ráno bolo náročné, vstať z postele, aspoň nejak napraviť čo spôsobil alkohol a divoký sex. Vlasy na všetky strany, schovať modriny a poalkoholové zúfalstvo. To ako sme do obedu sedeli jak vygrcané rezanky a čakali kým šoférom vyprchajú posledné zvyšky alkoholu netreba spomínať.

Dôležitejšie je dopracovať sa k "Kde si?"
Keď si spomeniem s akým hlasom mi to vravel, odpadávam. Keď namiesto domov sme šli k nemu, chvíľu akože sledovali seriál a potom sa jednoducho skrútili do vášnivého klbka. S ním sú tie nežnosti a predohra tak krásne.... Ešte teraz by som sa mu zahryzla do krku!....

"Kde si?"

Nedokázala som odpovedať a tváriť sa ináč. Užívala som si ako ma zdrapil za vlasy a držal v tej správnej polohe. Vychutnávala som si každý jeden pohyb, celá moja existencia sa strácala v nekonečne. A on sa ma s úsmevom a zvláštnym potešením v hlase opýta tak zvláštnu otázku. Povedať, že proste šaliem zo sexu s ním, že je v ňom čosi zvláštne, čoho sa neviem nabažiť, že............

Wuáááááááááá!