Pokojné ráno

S novým dňom i lepšia nálada. Celú noc patrili sny Pánu Bohatému. Celú noc sa mi snívali hovadiny, ktoré patrili len nemu. Akosi som si nedokázala predstaviť, že ostanem sama bez jeho pomoci. Bol tým, ktorý ma učil ako žiť, ako milovať deň, ako nechať veci plynúť okolo mňa a nie skrz mňa. Pomohol mi postaviť sa zas na nohy po tom, čo som sa nechala rozdupať vzťahom s duševne chorým človekom. Nedvihol ma zo zeme ale dal mi tie správne impulzy aby som sama vstala. Taká tá pomoc, keď vás nainfikujú myšlienkami, čo vás donútia vstať a ísť ešte ďalej než siaha vaša predstavivosť.

Teraz už v prípade núdze nemôžem zavolať o pomoc. Je to taká skúška toho, aká pozorná som bola a čo som sa naučila. Základy by mali byť viac ako dobré, už len ich otestovať a budovať ďalej.

Vďaka!

Potrebovala som sa z toho len vyspať, nechať, nech sa veci urovnajú samé. Nech sa s tým podvedomie vysporiada v kľude a svojim vlastným spôsobom.

Zajtra ma všetci chcú u seba a ja ani neviem, kam ísť a či vôbec. Rodí sa vo mne chuť ostať doma a byť nedostupná. Len sama so sebou a so svojou hlavou plnou myšlienok. Len sa bojím, že môj pokus izolovať sa skončí únosom. Oni toho sú schopní. Prísť a uniesť ma niekam na oslavu.

Ach!