Ehm

 Ach, kopni si do mňa, kým môžeš, drahý Vesmír. Najprv smrťák v zamestnaní, kde nešťastníka rozmetali tony ocele. Potom správa od Hrobára, ze náš dlhoročný zákazník podľahol rakovine. A čerešnička na vrchu, Námorník, ktorý mi češe pocity ešte viac. Ak by sa život rátal len na narúbanie dreva a večný oheň v peci, bola by som v cajku.

V zamestnaní sa na mňa lepí kresťanský troll a čím dalej, tým viac mám pocit, že s ním nechcem ostať v jednej miestnosti sama. Keď sa priblíži, skoro vypadávam z okna, len nech mám odstup. Musím to prediskutovať s Doktorom. Len ho najprv musím stretnúť.

Plánujem útek zo zamestnania, no neviem kam. Byť Slovenkou je každým dňom väčšia urážka a neviem, či chcem ostať v tejto diere alebo utiecť do exilu. V hlave stovky otázok bez jasných odpovedí...



Komentáre

  1. Ehm, ja zase zvažujem presný opak. Som v zahraničí, ale veci idú akosi naprd, preto zvažujem návrat na SR... normálne by som povedala, rob, ako to cítiš, ale už akosi sama neviem, či je dobré reagovať na impulzy....všetko je občas na hojdačke tak či tak.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úprimne: neviem... Vďaka svojmu zamestnaniu vidím ako štátne podniky padajú dole. Prepúšťania, "optimalizácie", zatváranie pobočiek. Chujoviny ako transakčná daň, predražené potraviny a milión iných vecí. Nemať emočné väzby, už tu dávno nie som. Ja tu pre seba nevidím budúcnosť ani nádej na dôstojný život... Ale tu mám ľudí a veci, ktoré sa nedajú kúpiť za peniaze. Neviem

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakovala

Obľúbené textové zvratky