Rozhýbanie z ničoho

 Viem, že nemám rozum a asi ho ani nikdy  nedostanem. Necelý mesiac s týždňom, čo som po sterilizácii a už bavím čaju na fuške. S Hrobárom druhý deň upravujeme priestory zákazníka. Učesať stromčeky, povyplievať a vyčistiť záhony, každému kúsok jarného zostrihu. Dočkala som sa dňa,  keď sme javorom zobrali ohrádky. Tie ohrádky,  ktoré sme im postavili,  keď prišli domov. To sú tie moje trpezlivé hry s priestorom, čakať 4 zimy na oslobodenie javorov. Baví ma sledovať ako podrástli a zosilneli, svojou prítomnosťou menia priestor a nepriamo ho mením s nimi. Milovaní trifidi, ktorým som pomohla začať zvyšok ich života. Bolo by romantické, ak by ma prežili a môj dizajn putoval oddelene časom a priestorom. K tomu otužovanie v ostrom jarnom slnku, nech mozog dosýta precíti jej príchod. Nezdá sa to, no večné zhýbanie a zbieranie konárov mi dalo pocítiť, že som posledný mesiac chrenila v posteli a zimné aktivity ma tiež nebrali. Nevadí,  budem sa liečiť v zamestnaní na stoličke a snívať o slnku. Len kúsok a budem sa môcť flákať, to vydržím.

Ďalšia jar, ktorej som sa dožila. Podivne pokrútený svet a ja v ňom. Nádeje, ciele a sny pretrvávajú...

Zajtra zamestnanie. Oh, noo...