Rozhýbanie z ničoho
Viem, že nemám rozum a asi ho ani nikdy nedostanem. Necelý mesiac s týždňom, čo som po sterilizácii a už bavím čaju na fuške. S Hrobárom druhý deň upravujeme priestory zákazníka. Učesať stromčeky, povyplievať a vyčistiť záhony, každému kúsok jarného zostrihu. Dočkala som sa dňa, keď sme javorom zobrali ohrádky. Tie ohrádky, ktoré sme im postavili, keď prišli domov. To sú tie moje trpezlivé hry s priestorom, čakať 4 zimy na oslobodenie javorov. Baví ma sledovať ako podrástli a zosilneli, svojou prítomnosťou menia priestor a nepriamo ho mením s nimi. Milovaní trifidi, ktorým som pomohla začať zvyšok ich života. Bolo by romantické, ak by ma prežili a môj dizajn putoval oddelene časom a priestorom. K tomu otužovanie v ostrom jarnom slnku, nech mozog dosýta precíti jej príchod. Nezdá sa to, no večné zhýbanie a zbieranie konárov mi dalo pocítiť, že som posledný mesiac chrenila v posteli a zimné aktivity ma tiež nebrali. Nevadí, budem sa liečiť v zamestnaní na stoličke a snívať o slnku. Len kúsok a budem sa môcť flákať, to vydržím.
Ďalšia jar, ktorej som sa dožila. Podivne pokrútený svet a ja v ňom. Nádeje, ciele a sny pretrvávajú...
Zajtra zamestnanie. Oh, noo...
Jsi moudrá, zahrádka dává dobrou náladu.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, to ma naučili trifidi zo záhrady!
OdstrániťPráca v záhonoch musí byť náhodou super relax :-)
OdpovedaťOdstrániťA aj je, teda pre mňa určite. Niekto musí ísť do Tibetu aby našiel trpezlivosť. Mne stačí vyplievať zaburinené záhony a prejdem si všetkými štádiami, od nadávania až po rezignáciu a zmierenie s osudom.
Odstrániť