Vlastnou cestou

 Som srabík s úzkosťami, že niekedy nespím, lebo počujem rásť trávu. Ak som v niečom majster, tak v stresovaní samej seba, osobný šport. Zo všetkého mi vstávajú vlasy dupkom, samozrejme, že nechcem ľudí v mojej blízkosti. Ostáva pár dní do operácie, pristihla som sa s úsmevom. Onedlho naplním svoju podstatu a oslobodím sa z biologických vojen. Som už rok aj čosi sama a mám presne nulovú chuť kurviť si život s chlapom. Mňa tak ľahko nechytíte...

Predstav si moje prekvapenie, keď sa z neznámeho čísla, ktoré mi písalo v dobe, keď som blokovala pár podivínov z debilandu. Predstav si pána docenta, ktorý mi začal vyvolávať, lebo som sa odmlčala. Nudná, nezáživná a plytká, ako mláka po 5 minútovom daždi v lete... No proste takú konverzáciu nechcem. Začal vyvolať a vždy triafal momenty, keď som bola v zamestnaní a nemohla zdvihnúť ale potom už nikdy nezdvihol, keď som volala späť. Po tomto nepríjemnom zážitku som bola pripravená odhryznúť hlavu zlej spoločnosti. Claus sa po 8 rokoch vrátil a vyznal sa z citov. Potajme ma pred rokmi chcel, lebo som mu hrala do chutí a keď som zbalila Nemca, tak sa žiarlivosťou odstrihol. Aké dojemné. Nepopieram, vyzerá jebateľne a som ochotná si ho obzrieť z blízka a možno sa pozabávať. To však ešte potrvá.

Bola som presvedčená o tom, že ma Stvoriteľ nenávidí alebo na mňa zabudol, keď som ostala na izolačke. Taký je osud presvedčení, menia sa. Do cesty mi Vesmír poslal neuveriteľnú postavu: Doktora. Dlho sme sa míňali ako kolegovia a keď sa naše trajektórie pretli, bolo jasné, že to nebude nuda. Konečne partner na intelektuálnu debatu a obaja poznáme nálepku, že myslíme až príliš. Vzal ma na otočku do vidlákova, tam sme sa sakramentsky dofajčili a išli na prechádzku. Husté sneženie, prázdna poľná cesta a debata za všetky drobné. S Doktorom sa Vesmír ohýba ináč. Samozrejme, že slintá ale nie som samovrah. Ženatý a s dvoma deťmi, už to je komplikovaná konštelácia.

Claus aj Doktor zhodne vypustili nezávisle na sebe, že som tajomná a držím si odstup. Potešilo ma to, moje stratégie fungujú! Mám rada svoj mier, nechcem ho rušiť nesprávnymi osobami a radšej budem čítať poéziu zelenine a zomierať samotou. Postupne prichádzam na chuť zmiereniu, že som značne niekde inde a s priemernými ľuďmi to nefunguje. Som Hrobárova Dcéra, skrz amorfnosť hľadám naplnenie vlastných tvarov a podstaty. 

Nasledujúce dni budú všetko, len nie nudné a zvyšok povie čas. Plánov a túžob ako oceán. Štatisticky je tu šanca, že podobné anomálie sa zaručene niekde vyskytujú, otázka je, ako ich nájsť? Stále neviem ako prekonať túžbu po spojení. Chcela by som opäť okúsiť zrýchlené nočné presuny, mať dôvod teleportovať sa na druhý koniec republiky.