Žeby?

 Viem, mala by som písať častejšie. Mala by som ešte kopec iných vecí ale som lenivá forma existencie a častokrát mi stačí len byť. Žiadna omáčka okolo, len existovať, nech to znamená čokoľvek. Vesmír ma čudné cesty. Už niekoľko týždňov žijem s cudzím psom, ktorého som si zamilovala ako vlastného. Čivavu by som si nikdy v živote nezaobstarala a to je dostatočný dôvod, aby som jednu dostala. Stráta Nežnej sa zahojila a ja som pripravená milovať inú guču chlpov. Táto malá šerednica valcuje moje srdce rozkošnosťou. Vždy si nájde dôvod na radosť, až sa bojím, že jej z toľkého vrtenia odletí zadok. Veľká sangvinička v malom balení. Stvorenie, ktoré chcem vo svojom živote. Nezáleží ako zlý deň bol, doma ma čaká natešená zmetáčka a to funguje ako instantná dávka šťastia. Stále sa spoznávame, no túto čajočku chcem vo svojom družstve. Síce mi ráno vždy poskáče po hlave, tak mi za to stojí. 

A ja? Ja sa predieram dňami a opäť si vychutnávam psiu spoločnosť. Driememe ako jedna svorka. Taká blbosť a moje mentálne zdravie jása. Rada zdieľam svoj najcitlivejší moment s inými živými bytosťami. Sa skrútime do klbka a strážime sa navzájom Prastarý inštinkt, ktorý zdieľame a vieme spoločne naplniť. Radosti majú mnoho podôb a to je jedna z nich. 

Plyniem si dňami a dni si plynú mnou. Onedlho príde jeseň a svet sa opäť ponorí do tmy a chladu. Chcela by som navždy ostať v lete. Kúpať sa v lúčoch slnka a pri večeroch sa stáčať na oblohe so znameniami. Rok sa vydaril aj nevydaril. Kostrbato si ide svoje.