V závanoch jari

 Často rozmýšľam nad tým, že by som mala viac písať. Keby som veľmi ale že veľmi chcela, tak by som si čas našla. Miesto toho poletuje z extrému do extrému a keď mám čas, tak sa odhajdákam preč alebo sa zvalím do postele a dám si jedno aktívne driemkanie. Hýbem tým svojim zadkom, pretváram svet a zarábam drobáče. Ako bonus zbieram znalosti a skúsenosti, vystreľujem si tlak do stratosféry, keď mi realita upravuje vnímanie. Nič mi nerozbúši srdce viac, ako prezretie, že tá vec, ktorá sa na mňa rúti je podstatne väčšia, než sa z dola zdala a ja nemám veľa priestoru na ústup. Stále nažive a stále bez úrazu, takže mám sakra šťastie.


Čím viac som sama sebou, čím viac sa venujem svojim svetom, tým viac padám do priepasti Samoty. Čas mi ubieha, vek pribúda a žiaden magický moment neprichádza. Učím sa trpezlivosti, pokore a húževnatosti. Nech je svet akýkoľvek, pivo je stále horké, redkvičky mi rastú pred očami, cesnaku s úškrnom hovorím, že ide bomby aj napriek chujovému počasiu a v tichu vlastného sveta štrikujem sieť proti krtom. Zisťujem, že život nepotrebuje veľké ciele, čokoľvek si zmyslím, je dostatočne dobré. Mesiac a pol sa s láskou starám o sadbové zemiaky s lepším rodokmeňom, než ten môj. V tom je to kúzlo, všetko, čo im dám, mi neskôr vrátia aj s úrokmi. Nikdy som nebola dobrá v rýchlom jednaní. Mne ide byť tým chujom na pozadí, čo ho ledva vidieť a čo striehne na správnu konšteláciu nebeských telies. Pri ľuďoch s rozsahom pozornosti do pár sekúnd, ja budem čakať hodiny a dni. Nie som dobrá v hľadaní správnej chvíle, no som dobrá v čakaní na tú správnu. 

Dva týždne a budem ohýbať realitu s Námorníkom v Prahe. Bože, zmiluj sa nad jeho naivnosťou, nemá tucha, komu skrížil cestu. Jediné, čoho sa bojím je, že sa namotá. Na mne by malo byť veľké, krikľavé varovanie aby sa mi ľudia vyhli oblúkom.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Ďakovala

Obľúbené textové zvratky