Skurvene sama

 Snažím sa udržať slzy a vôbec mi to nejde. Démoni samoty ma trhajú zaživa, snažím sa brániť ale je to ako štrikovať s polámanými rukami. Bytostne mi chýba spoločnosť, ísť si sadnúť na pivo a strácať sa v rozhovoroch. Rozumieť a byť porozumená jasne a bez vysvetľovania, taká aká skutočne som, bez obáv z nepochopenia. Nádych, výdych, to prebolí. Chýba mi zdieľať samú seba, momenty, ktoré nikdy nič nevezme, obohatenie, ktoré prináša priateľstvo a väzby, ktoré by mi dávali istotu a chuť robiť aj nemožné. Priala by som si, tak veľmi priala, no priateľstvo je tanec dvoch a ťažko niečo zmôžem, keď nikto nechce tancovať so mnou. Zabudla som, aké príjemné môže byť zdieľať čas a seba s niekým iným. Ach, ako by som si priala objavovať svet druhého človeka, spoločne bojovať v tomto svete, byť si navzájom oporou, kryť si chrbát a zdieľať radosti i starosti.

Akurát, že všetko hrá proti mne. Ľudia v mojom veku si žijú svoje rodinné životy, venujú sa deťom a iným veciam, na priateľstvá veľa času neostáva. So ženami si veľmi nerozumiem, lebo môj mozog je viac mužský a počúvať o deťoch alebo manželských starostiach nie je práve moja šálka kávy. Muži ma buď to chcú len pretiahnúť alebo im polovičky nedovoľujú mať kamošky. Koníček, ktorému sa venujem tiež nie je veľmi cesta, som tam najmladšia, všetci tam majú svoje životy a je nás len pár. Do toho som divná autistka a to možnosti ešte redukuje. Hoci hneď od začiatku poviem, že som vyhrala Aspergra, tak to druhá strana buď spochybní a začne ma presviedčať, že nič také nemám alebo povie, že v pohode a potom dostanem nakladačku za to, aká som a ako sa správam. Nechcem aby mi ľudia ubližovali kvôli tomu kto som... Tých pár priateľstiev, ktoré som mala sa buď rozpadli alebo sa ľudia odsťahovali do preč. Ostala som sama so sebou a svojim svetom.

Dnes ma valcuje pocit, že som nechcená a nepodstatná, ne(v)hodná... Zas to neznesiteľné uvedomenie, že nikam nezapadám a nikam nepatrím. Ako päsť na oko. Drhnem sa túžbou rozdávať sa správnym ľuďom, starať sa o nich s rovnakou láskou ako sa starám o seba. Svojim, hoc aj drobným činom zasahovať do ich svetov a prinášať radosť. 

Dobrá správa je, že žiadne pocity netrvajú večne.



Komentáre

  1. Fakt je, že vztahy jsou náročné asi pro každého a potkat a udržet si v životě ty správné lidi, to je opravdu výhra v loterii.
    Připadá mi, že v dnešní době je to i trochu těžší, než to bývalo dříve, lidé jsou víc odcizení, uspěchaní...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím, pozerala som na túto tému aj video, kde rozoberali, že v posledných desaťročiach nastal úpadok množstva priateľstiev a ich dôležitosť pre človeka.
      Zdá sa, že spoločnosť sa atomizuje viac a viac, že na nezištný vzťah medzi dvoma ľuďmi neostáva čas a priestor.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakovala

Obľúbené textové zvratky