Marihuana a kultúra

 Čínsky Boh srandy sa zamiloval a doprial mi niekoľko dní v Prahe s chlapom. Noc vo vlaku aby som mohla povedať "Ahoj Praha". Všetko to, čo som poznala len z obrázkov sa zrazu zjavilo predo mnou. Dopečení sme si dávali krásy Prahy. Dezoláti na výlete.

Predstava, vyliezť pod Petřín, tam sa strašne dofajčiť v príjemnom letnom dni. Vyliezť strmé schody z Úvozu na Loretansku a potom ísť ako brokolička na Pražský hrad. Chcem si užívať svoj čas, chcem cítiť, že žijem. Ísť na doraz, kým to dáva(m). Nič ma nemohlo pripraviť na to, ako na stav kopne katedrála sv. Víta. Kam som sa pozrela, tam mi odstreľovalo dekel ako, keď sa robia pukance. Dalí, Mucha, Warhol? Mňamka pre ducha.

Neviem, moje nebo vyzerá ako keď sme sedeli pod Karlovym mostom, na brehu Vltavy, dymili a existencia nevážila nič. Stav beztiaže, čas, ktorý sa už nikdy nevráti, len a iba náš. Bože, to bolo skvelé! Ďaleko od všetkého a absolútne šťastná v prítomnosti. Plynula som si, spokojne, spolu s Vltavou a nezmyselnosť bytia, prestala byť podstatnou.

Žiadna sranda netrvá večne. Opäť som vo svojej zaprdenej diere na mape, ktorá mi po Prahe, príde ešte menšia a zaostalejšia. Nenávidím návraty do reality. Vždy som z toho chorá. 

Komentáre

Obľúbené textové zvratky