Prívalový leták
Hlboký nádych a výdych.
Rebrá sa rozťahujú až do momentu, keď to začína byť nepríjemné. Každý milimeter pľúc je dokonale precítený. Spomaliť čas a rátať každý úder srdca, ktorý sa ozýva ako obrovský zvon. Pomaly vydýchnuť.
Jednoduchý postup, na ukotvenie reality alebo čas na zistenie, že sa ukotviť nedokážem a padám dole králičou norou.
Začala som oblbovať mozog s CBD. Len to to je zas tenký ľad, ktorý sa prelomí v najhorší okamih. Nevieš si predstaviť, aké to bolo, keď po skoro dvoch mesiacoch neustáleho závanu Derealizačnej, som ucítila pevnú realitu.
Večne nestabilná a nestála, ako rozmazaný obraz, ktorý sa nedá zaostriť. Spleť pohybov a farieb. Potom si ubalím cigu, ani nestihne dohasnúť a ja som opäť Hrobárova Dcéra. Nádherné ostrý obraz, ktorý som už dlho nevidela. Prekvapenie, kam sa stratil Non-stop Václavak z mojej hlavy.
Asi nebude ťažké pochopiť prečo to robím. Neviem, či som takto nasračky bola vždy, alebo si divoký život a vek vyberajú svoje. Stres päť dní v týždni a cez víkend sa rozbijem fyzicky a emočne. Lebo v danom momente je to naj, čo môže existovať a ja nechcem len prežívať ale zbierať tie moje chvíle, keď som nažive. Zážitky, ktoré prichádzajú ako odmena, po veľmi náročnom prechodom pekla.
Nezabila som sa a dnes, je to veľmi dobrá správa.
Hrá mi Manu Chao a mne sa zbiehajú chute na Pána Štýlového. Večera, kvalitný alkohol, dobrý sex a ťažká debata s mužom, ktorí vie ako smrdí tri týždne obesený nezvestný. Oceňujem totiž ľudí, s podivnými zážitkami a životom vypracovaný cynizmus. Chutná kombinácia.
Toľko toho, čo by som povedala ale som lenivá sračka...
Dcera? Žiješ? 🤔
OdpovedaťOdstrániť